Bojíme sa ľúbiť, aby sme neboli tí, čo ľúbia viac a trpia neláskou iných... Bojíme sa, že sa sklameme a budeme sa dlho spamätávať zo zlomeného srdca... Bojíme sa snívať, pretože so snívaním prichádza aj krutá chvíľka prebudenia... Bojíme sa dať najavo svoje city... bojíme sa...
Mám úžasného kamaráta, ktorý je už roky zaľúbený do jednej svojej kamarátky... Sú spolu často, chodia na korčule, von.. atď. no on jej nikdy nič nepovedal, a pritom možno obaja cítia to isté... Stále dookola sa ho snažím presvedčiť o tom, že musí svoj strach potlačiť a proste jej to povedať... Prečo? Je to predsa jednoduché... On sa bojí, že jeho nádej zhasne..., že už nebude môcť ďalej snívať, že možno by aj ich priateľstvo zmizlo...
A načo je mu tá nádej?! Načo?!! Načo má v sebe živiť sen, ktorý môže byť nesplniteľný. Načo bude celé mesiace ďalej dúfať, že budú spolu...? Možno tak len stratí čas a niekto, kto ho má ozaj rád mu zatiaľ prejde popod nos a on si to ani len nevšimne... A, čo ak bude čakať tak dlho, kým jej to povie...až bude zrazu neskoro? Ak máme niekoho radi, nemali by sme váhať ani sekundu, aby sme mu to povedali. Možno ho už nikdy neuvidíme... Možno zajtra tu už nebude a možno tu nebudeme my... už nikdy. Tak prečo sa poddávame strachu??
Na konci nášho rozhovoru ma šokoval niečím, čo som nevedela... Pred týždňom bol v Olomovci s kamarátmi...šoféroval a na diaľnici prešiel do protismeru, pretože spolusediaci ho popálil keď hasil cigaretu. On to ledva vykľučkoval naspäť do svojho pruhu... Povedal, že už pozná pocit, keď ti celý život prebehne pred očami...Dokonca pre ňu napísal po tomto všetkom aj báseň... Jeho prvá báseň...
Viete, ale i napriek tomu je odhodlaný ďalej živiť radšej nádej ako si byť istý pravdou... Nerozumiem tomu... Teda rozumiem, no i tak by som najradšej všetko spravila za neho. Veľmi chcem, aby bol šťastný a aj ak by mu jeho láska dala zbohom... vždy by to bolo lepšie ako tá neistota... Žil by ďalej a neprešľapoval na jednom mieste... A možno tá "nehoda" bola pre neho výstrahou, že príležitostí, aby jej to povedal nemusí byť veľa...
Strach nás predsa núti k odvahe... , tak prosím ak niekoho ľúbite, ale v strachu z odmietnutia budete radšej jeho kamarátom v daždi ...bez nárokov na lásku..., skúste nazbierať odvahu a skúste zahodiť to prázdne snívanie... vstúpte do reality možno vás svojou krásou prekvapí a vy už nebudete len snívať o láske, ale budete LÁSKU PREŽÍVAŤ..! Veľa šťastia
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mikk
11. 8.augusta 2008 23:27
mno az tak jednoduche to zas neni pre niektorych
Napíš svoj komentár