ktorý ticho žil z môjho strachu?
Kam chystáte sa mladý pane,
tak dlho ste držali dámu v šachu.
Kam mizne dúha po daždi,
keď slnko po slzách sa smeje?
Kam sa láska stratí navždy,
bola tu večne a zrazu nie je.
Kam vedie cesta bútľavá,
v každej tôni sa zverí vŕbe.
Kam mám...doprava či doľava,
keď plamene sa plazia v krbe?
Kam odchádza pocit, ktorý oči zmáča,
čo mal tu byť až do posledného dychu?
Kam kráča slepé nemé vtáča,
nemá silu, odvahu, ani lacnú pýchu.
Kam sa mráz schová v lete,
pred slnkom a drsným lúčom?
Kam smerujú krídla snov viete,
každý živí nádej, prečo?
Kam pozerajú oči uprene,
keď neveria pohľadu ani slovám?
Kam sklopím zrak, do zeme,
či k oblohe, kam ho schovám?
Kam spadla hviezda posledná,
ušla aj môjmu šípu.
Kam sa odrazí noha odo dna,
keď studený mramor a kameň štípu?
Kam?
Sem, tu, či tam?
Tak kam sa vydať mám?
Stojím sama, i ty si sám,
neistá sa možno zdám.
No predsa volím nový rám,
ilúzie tej sa vzdám
a pôjdem tam kam mám.
Ty nebudeš viac tu sám,
svoju samotu tej tvojej dám.
Je tu rám, už nie si sám,
motýľ sa vydal tam,
tam kam sa vydávam,
môj rám je tvojím....tam...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
21. 4.apríla 2008 21:35
si ty písala? krásne to je, hlavne prvé dve strofy
Napíš svoj komentár