Podaj mi tvoju ruku- chcem ti niečo ukázať a chcem aby si niečo aj cítil. Cítiš to, cítiš ten tlkot? To je moje srdce, ktoré bije už aj pre teba. Po dlhej dobe si ho znovu rozbúchal. Tlčie, tlčie tak divoko, že mám niekedy aj dojem, že mi chce vyskočiť z hrude a utekať za tebou.

Pamätáš- všetko sa to začalo tak nevinne. Kukal som si na jednom portály BI a Gay chalanov a hneď sa ma zaujal. Tvoj profil vystihoval určitú filozofiu života. Keď som sa však pozrel do tvojho albumu s fotkami a uvidel ťa- niečo mi našepkávalo- s ním by si bol šťastný- konečne šťastný po dlhej dobe trápenia a zúfalstva. Napíš mu a uvidíš, či ti napíše. A ty- napísal si mi- najprv som ti len písal a nedával som tomuto písaniu veľký význam- myslel som si totiž, že si z dobrej diaľky a vzťahy na diaľku nemajú podľa mňa cenu. Srdce sa znovu rozbúšilo tak divoko po správe, keď si napísal, že prídeš do BA. To si ma mal vidieť- myslel som, že asi umriem- tlk, tlk, tlk- toto som počul tak jasno a silne. Dokonca aj mamka to počula- bol som tak vzrušený z tvojho príchodu.

Keď nastal deň D- bol som roztržitý, nemyslel som na nič iné- len ťa konečne spoznať. Miesto nášho stretnutia bolo na AS Nivy- už z diaľky si vyzeral dobre a ako- no šok prišiel- keď som sa ti po prvý krát pozrel do tvojich očí. Tie oči mi vyryli niečo do srdca- to niečo bolo- skús to. Začal som sa aj trošku chvieť- ale bolo to nebadané- si po dlhšej dobe chalan, ktorý ma dokázal takto rozklepať.

Som nedočkavý, čakám na tvoju sprácu ako dieťa na lízanku alebo prsník mami. Keď mi nenapíšeš- tak som nervózny, spytujem sa, či ti niečo nie je- či som niečo nepohnojil, alebo či si si to náhodou nerozmyslel.

Ako náhle som ti povedal zbohom, musel som ti napísať- cítil som to tak, tak som to aj spravil. Vieš, mnohým priateľom a aj ľudom radím- nech nerobia to čo som spravil- ale nie- ja musím byť výnimka. Napísal som ti, že som z teba puf a asi som sa zaľúbil do teba na prvý pohľad. Čo mám robiť- keď ja to mám v povahe- som vášnivý, verný a všetko prežívam v tej dobe, keď to nastane. Som dosť citlivý človek a tiež som už aj dosť poznačený sklamaniami, bolesťou a hlavne utrpením.

Už ma nebavilo ako si to len ja musím zliznúť- ja, ja, ktorý radím a pomáham ostatným si nedokážem usporiadať svoj vlastný citový život. Problémy, áno, tie problémy sa len nabaľovali jeden na druhý a musel som ich nosiť- snažil som sa ich zbaviť- ale nešlo to- dostal som facku, kt. ma zaborila do beznádeje, že si nikoho nedokážem nájsť na niečo viac ako len na sex.

Jediné, čo som chcel od svojich 16 rokov bol vzťah s mužom. Vzťah som pokladal a pokladám za niečo nádherné, kde sa stretnú dve milované osoby. Budú sa rozprávať, prežívať spoločné crayzy situácie, strach, bolesť, utrpenie a všetko by dokázali prekonať jedinou možnou cesto a to je rozhovor. Raz mi bolo povedané- rozprávaj sa a rozprávaj sa s tou osobou, kt. si si vybral na vzťah. Snažím sa toho držať.

Ale sú tu aj obavy- obavy, či som pre teba dobrý- či si to len nenamýšľam, že aj ty niečo cítiš- či som ťa nedokopal a nevnutíil som ti moju odpoveď, ktorú som chcel počuť- strašne, ale strašne som chcel počuť- Súhlasím, idem do vzťahu.

Si ma strašne ale strašne potešil, keď si mi napísal, že súhlasíš. Vtedy som začal ďakovať Bohu- že som konečne šťastný. Konečne sa na mňa usmialo šťastie- bo to utrpenie, kt. mi spôsobujú oco a brat je už neznesiteľné- som totálne na dne- vôbec si nerozumiem s mojím dvojčaťom a ani s ocom. Oni rozširujú len nenávisť v rodine a chaos v rodine. A kto si to zlízne- kto len ja. Ja- ja som tomu na vine- a nikto iný- toto počúvam od fotra každý deň. Pri každej príležitosti mi nezabúda povedať, že by ma najradšej vyhodil z domu. Vtedy mi je to strašne ale strašne ľúto, že mi to hovorí- ja som mu pritom nič neurobil- utečiem do postele a tam plačem bo idem so psom na prechádzku a zase plačem. Som taký nasratý a nešťastný. Bol som z toho tak moc vycucnutí, že človek by ani neveril ako- tie neustále hádky ťa pomali ale isto pochovávajú a nútia ťa premýšľať o živote. Vieš, mojou jedinou radosťou bola len mama a tých pár kamarátov.

Kebyže nemám pri sebe mamu- tak tu už nie som- jediná osoba, kt. mi rozumie, vie ako sa cítim, prežíva moje bolesti, radosti a starosti spolu so mnou a snaží sa mi pomôcť- ale vieš- čo to je keď vidíš vlastnú matku ako ti plače buď v náručí alebo v posteli za dverami? Neviem či si to zažil- ale ja to mávam posledný rok dosť často- v tej chvíli, keď to zažívam- preklínam brata a oca- čím si to zaslúžila- veď ona si zobrala na svoje plecia starosti celej rodiny- foter jej často vyčítal, že je moc precitlivená- ale to nie je pravda- privádza ma do zúrivosti, keď jej robia starosti a ona plače- chytí ma zlosť a ja mu nadávam, že nech sa uvedomí- že to čo robí nie je správne- ako môže vedieť 21 ročný chalan, čo je správne- však on má už vyše 52 rokov, tak by to mal vedieť- ale nie- on ju trápi a trápi. Dakedy si myslím, že sme s mamou dáko aj telepaticky spojený- keď mi je na nič a plačem- tak to cíti a tiež cíti aj moje radosti a pritom nie sme pri sebe. Je to jediná osoba, kt. mám tak rád a bojím sa o jej zdravie.

Je to sv. pravda- ja a brat nie sme jej vlastné deti- sme adoptované- ale každý z nás ma pomaly tie isté choroby ako ona- ja mám astmu a alergiu, nosím už okuliare (mám tam cylinder ako ona). Brat ma tiež nábeh na astmu a tiež nosí okuliare.

Ale vzťah medzi mnou a mamou je iný ako medzi bratom a ňou- chcel by som- aby bol ten náš podobný tomu nášmu s mamkou- keď ma trápi niečo- tak si sadneme a porozprávame sa- jediná téma u nás je tabu- moja sexualitu- ju to trápi a ja jej nechcem spôsobovať ďalšie bolesti a trápenie- viem bolí ju to, že som iný- do mňa vkladala najväčšie nádeje a ja ju takto ničím- vnútorne zožieram- často krát.

Doteraz mi nemal kto pomôcť- hej mal som pár dobrých kamarátov- kt. keď som zavolal- tak mi pomohli aspoň tým, že ma vypočuli- ale čo to je- keď nemáš pri sebe osobu, kt. by ti to dokázala prekonať.

Myslím- teda dúfam, že to osobou si teraz ty- s tebou by som sa dokázal rozprávať aj celý deň- proste je tam niečo čo máme spoločné- ani jeden to nemá v rodine ružové- ty máš problémy s mamou a ja naopak s bratom a s ocom- ten plač a slzy, kt. som vyronil za ich ubližovanie mi stáli za to, že som ťa konečne stretol.

Dúfam, že to aspoň skúsiť so mnou. Pri písaní týchto riadkov mi v kuse ušiach znie pieseň od Márie Rottrovej – Řeky lásky. Tak nádherná pieseň a zároveň tak smutná. Som ochotný počkať na teba tak dlho ako si len povieš- len ma nenechaj dlho čakať- vieš- lebo sa môže niečo stať a potom budeš možno veľmi nešťastný. Milujem ťa- ty to dobre vieš- neveril som doposiaľ na lásku na prvý pohľad- smial som sa z toho- ale už viem čo to je- ten pocit, kt. ťa unáša, zhadzuješ všetky starosti, cítiš sa tak šťastný, všade by si mohol rozdávať dobrú náladu- zažil si to niekedy? Toto zažívam ja práve teraz-

Doporučujem ti vypočuť si tú spomínanú pesničku- toto by som ti vedel rozprávať celý deň- hovorí sa, že láska aj hory prenáša. A ja som ochotný pre teba spraviť všetko. Čert to vem, že je tu ten vekový rozdiel- je nepatrný- keď sa majú dvaja radi, tak v čom je problém- ja fakt nehryziem- keď ma spoznáš- tak uvidíš, že som v poho. Jediné čo neznášam je faloš, pretvárku a lož- tieto vlastnosti ma privádzajú do zúrivosti a často- krát chytám z toho amok a vtedy som nevyspytateľný a robím veci, kt. neskôr ľutujem.

Nakoniec by som chcel dodať, že som fakt ale fakt šťastný- možno sa budem zase opakovať- ale je to tak. Vďačím Bohu, že mi ta dal.


I fall in love with you and I am feeling so good in time which I spend with you. You are my lucky boy- please trust me and our relationship. I will wait for you- you can be in others countries, places- I will wait for you.


Mária Lottrová- Řeka lásky

Zkoušej se mnou,
každou chvíli,
projít línou řeku snu,
uvidíš, až den se schýlí
najdem vodu kouzelnou.

Najdem řeku,
jménem Láska,
která má jen jeden břeh,
na nem až pak budem stať,
můžeš říkat mám Tě rád,
budeš říkat slunci hřej,
dlaní bílých teplo dej.

Spolu pudem řekou lásky,
možná, že ten její proud
odpoví nám na otázky,
které budou kolem plout,
až tvé oči modrou barvu
vody v řece lásky budou mít,
podle starých pověstí,
promění se ve štěstí,
každý kousek bolesti a snů.

2x
Řeky lásky proud kolem nás de dál,
přebroď řeku slov a přijdi blíž,
mosty zpátky spal,
život půjde dál,
svoje sny, ty s láskou neztratíš.

Řeka lásky konec nemá,
večne můžeš proudem jít,
dokud ne sou ústa nemá,
dá se její voda pít,

Až tvé oči modrou barvu
vody v řece lásky budou mít,
podle starých pověstí,
promění se ve štěstí,
každý kousek bolesti a snů.

4x
Řeky lásky proud kolem nás de dál,
přebroď řeku slov a přijdi blíž,
mosty zpátky spal,
život půjde dál,
svoje sny, ty s láskou neztratíš.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
shroomy  3. 9. 2008 12:24
laske nerozkazes,kvitne vzdy,vsade a v akejkolvek podobe
 fotka
olgojchorchoj  3. 9. 2008 19:20
Cica, velmi pekne... velmi dufam a verim ze ti vyjde to po com tuzis, lebo sam vidim ze ta to robi ustalenejsim a stastnejsim clovekom..mozno aj lepsim... chod si za svojim cielom,,,
Napíš svoj komentár