musela som vstávať do tej sprostej brigády.za nič na svete sa mi dnes nechcelo.nechcelo.bolo to utrpenie.
musela som znášať to, aká je oja kolegyňa zapálená pre svoju prácu vykladačky tovaru a krájania mäsa.
musela som dať starej pani zavináča na 2 krát, lebo nevedela, ktorí je menši, keď si ho vybrala, povedala, ze 20 korún je veľa, tak mi ho vrátila späť.
Mala som taký krásny plán...Včera sme sa dohodli, že pôjdeme hrať voleyball. že len musím ísť pre sieť a loptu. a loptu nafúkať.tak som sa tešila, ako malé dieťa. až ma šlo roztrhnúť, čo som nevedela obsedieť. pozrela som sa von oknom a videla som ako sa tmavé škaredé mraky zhlukujú nad hradom a plavia sa k nám.neboli ďaleko.
Tak som sa vybrala von, mamina vraví, že keď idú škaredé mraky od severu, nikdy neprší výnimka, potvrdzujúca pravidlo. vyšla som von, zastavila som sa u baxa a vzala sieť a loptu. prišla som na ihrisko...a A začala pršať.jemne ale začalo, všetci utekali kade ľahšie - domov. tak som išla vrátiť sieť a loptu. v tom začalo liapať.a je to v háji.do hovna.utrhne ma. a ja som tak chcela hrať voleyball aaaaaaž by som kričala.
Som doma a pozerám sa von, kým bude krajšie, kým bude chcieť byť krajšie. nech chce byť. už nie sú také mraky, ale hrmí A prší.
Sedím na posteli kukám von oknom, čakám, pozerám 2 Mercuryho
Chcem ísť von.A pôjdem...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
marttina
8. 8.augusta 2008 19:22
treba to brat pozitivne. aj v dazdi sa daju robit rozne aktivity len potom treba poriadnu deku a poldeci
Napíš svoj komentár