Kope loptu pred sebou. Blíži sa ku bráne. Blažený úsmev na tvári. Vie, že ho dá. Len nepočuje, ako na neho kričia jeho kamaráti. Beží opačným smerom a chystá sa kopnúť si vlastný gól. Spoluhráči sa modlia v silu svojho brankára. Výkop! A... gól. Naradostený sa otáča ku kamarátom. Je na nich vidno, že do týmu si ho už nezoberú. Potrvá dlho, kým si u nich získa dôveru.
A ak sa zamyslíme, presne tak isto je to aj v živote...
(Možno nezveríte, ale snívalo sa mi, že to mám napísať)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
1. 9.sept. 2010 01:07
Prečo by sme nemali veriť.
Napíš svoj komentár