Noc. Tmavú oblohu rozjasňuje žiarivý spln mesiaca. Na námestí svietia nočné lampy. Ona sedí pod jednou z nich na drevenej lavičke, už mierne zničenej. Čierna bunda a pásikavá čiapka na hlave. Nemá čo robiť. Mala by byť doma, ale nechce pred rodičmi vyzerať čudne. Veď je piatok večer.Všetci sú vonku a bavia sa. Ona ich však len cez zaslzené oči z diaľky sleduje. Sem-tam ju niekto obíde, ale žiaden pohľad, úsmev, pozdrav, žiadne slovíčko, nič.
Uvažuje. Prečo? Snáď je taká hrozná? nevie byť dobrou kamarátkou? je škaredá? Prečo, Prečo má každý niekoho a ona nemá nikoho? Prečo ja sama?
V hlave plno myšlienok, plno odpovedí. Zmieta sa v nich a nevie uniknúť. Prenasledujú ju na každom kroku. Nedovolia jej byť aspoň na chvíľku šťastnou. Rada by sa s niekym porozprávala, niekomu zdôverila, ale nemá komu
.Je sama. Zbytočná, myslí si.
je tu však jedna cesta, ktorá ju v tomto období strašne láka. Pozrie sa na hviezdy, usmeje sa, aspoň na ne. Vstane z lavičky, rozhliadne sa a kráča. kráča jednou ulicou, potom druhou. Najskôr prvý, druhý, tretí... schod a potom ďalšie. Áno, je to vysoko, no ona má síl. Hora zastaví. Zmätená a bezmocná. Plače, hľadí z výšky na mesto.
Ticho...
Skočí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
complicatedperson  19. 3. 2010 21:05
nečakaný koniec
Napíš svoj komentár