Pamätám si akoby to bolo včera, keď si prišiel, pobozkal ma a vzal za ruku. Ukázal si mi svoj svet a ja som ťa pustila do toho svojho. Kráčali sme že vraj spoločnou cestou v ústrety novému, spoločnému svetu.
Bol si môj a ja zase tvoja...
Hlúpa rozprávka so stále rovnakým, ešte hlúpejším koncom.
Vedela som o tebe každý detail, zapadal si do môjho sveta ako do seba zapadajú dieliky puzzlý a to bola asi chyba......
Odišiel si a našiel si si iné.... Ďalšie bábiky, ktoré mali radosť z toho, že ťa môžu čakať doma a keď prídeš pribehnúť a urobiť čokoľvek čo ti práve napadlo.....
Aj ja som bola taká. Pre tvoj jediný úsmev som bola ochotná opustiť celý svoj svet. Rozlámať všetky svoje sny...
Zlomil si mi srdce na milión kúskov a hodil mi ho pod nohy bez jediného vysvetlenia, pohľadu, slova...
A ja som mala len len kopu otázok. Ostala po tebe spúšť, prázdna posteľ a spomienky na naše spoločné večery. Hovorí sa, že čas je silný liek a platilo to aj u mňa. Po čase sa tá bolesť ukryla niekde do zákutia môjho srdca a mozgu a už len tichúčko bzučala ako keď pomaly nabiehajú hardisky. Pozbierala som sa...
A potom si sa vrátil a vtrhol si opäť do môjho života ako tornádo, ktoré nemilosrdne ničí všetko, čo mu príde do cesty. Ako požiar, ktorý vo mne spálil aj posledné zvyšky zdravého rozumu, slobodnej vôle a vôbec všetkého, čo malo čo i len málo dočinenia s čímkoľvek racionálnym. Opäť si hovoril, že som tvoja a, že tu budeš pre mňa navždy....a opäť som ti naletela....
Až kým som neprišla na to, že predsa len nie som jediná...to ma položilo, myslela som, že si sa zmenil...a ty si sa naozaj zmenil, stala sa z teba bezcitná sviňa zahrávajúca sa s citmi iných ľudí. Odišiel si bez slova,(ale veď čo som čakala, to je tvoj štýl.)a ja som si sľúbila že ti viac nenaletím. Vždy som urobila tú istú chybu...
Vrátil si sa. Pamätáš bolo to zvláštne, ako chodiť bosými nohami po rozbitom skle. A s tebou sa opäť vrátilo všetko: spomienky, láska, rany, ktoré sa nestihli úplne zahojiť a ktoré si mi stále spôsoboval. Vždy som bola odhodlaná urobiť pre teba čokoľvek a ty si to vedel a ťažil si z toho čo najviac a ja hlúpa som chcela byť stále s tebou napriek všetkému.(áno možno si pri čítaní tohto blogu poviete, že som naozaj hlúpa naivka, keď som mu znovu naletela, ale kto z vás už nezažil lásku, ktorá mu spaľovala vnútro a pritom ju miloval aj nenávidel zároveň???)


.....na záver len chcem dodať, že už neverím na princov, ani na rozprávky so šťastným koncom.....
A tie,ktoré stále veríte a snívate, prebuďte sa!!!!
Princovia neexistujú.....len v rozprávkach a život rozprávkou nieje (aj keď sa to občas zdá), život je kurva, ktorá k nikomu nie je FÉR!!!!!!!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ena233  11. 2. 2009 19:36
naozaj nie si hlúpa naivka, lebo toto zažíva strašne veľa báb, aj ja, aj ja som sa spália a ani ja už neverím...už bolo dosť bolesti...
Napíš svoj komentár