Slová, slová , slová...súbor spoluhlások a samohlások
- sú základnou stavebnou jednotkou jazyka, nesú význam
a pozostávajú z jednej alebo viacerých morfém
- kód sprostredkuvajúci výmenu informácii medzi dvomi alebo
viacerými komunikantmi
- signál signálov
- Slovo bolo ma počiatku u Boha a to slovo bolo Boh ( odkaz pre
neveriacich: Tvárte sa , že tento bod tu nie je)
-výsledok spolupráce artikulačných orgánov,mechanicke
vlnenie prenášané pružným prostredím molekulami vzduchu,
až k nášmu uchu,kde dochádza k vzruchu, ktorý v spánkovom
laloku plní funkciu sluchu.
Práve sme sa pozreli na zúbok Slovám z objektívneho očka filológa, lingvistu, biológa aj teológa, je čas pozrieť sa na ne z očka môjho - subjektívneho neprofesionálneho amatéra.
Ja si myslím, že slová majú moc. A to móc veľkú moc. Omnoho väčšiu než má komerčný čarodejnícky učeň Herry Poťer alebo legendami opradený Merlin.
PREČO? Lebo nás ovládajú. Ovládajú ľudí, príbehy, emócie. A ,áno, aj naše reflexy.
KDE? úplne všade! Reklama, hudba, vzťahy, sex, stretávaš ich v MHD, robia ti spoločnosť vo výťahu, ktorý ťa vezie z práce, neexistuje úkryt, neexistuje miesto, kam by nemali dosah.
AKO? Manipulujú, kalkulujú, podvádzajú, klamú, zavádzajú, odvádzajú pozornosť, líškajú sa, povzbudzujú, nabudzujú, hecujú, vnucujú , obcujú.
Sú veľmi nebezpečné ( ako známosti) ,veľmi toxické ( ako kyanid), veľmi divoké ( ako žena) , ale pozor! Nikdy nie samodeštrukčné! Veď kto by už len mal záujem seba samého zhubiť, nemožno mi ich neľúbiť! ( Pardon, včera som čítala Sládkovičovu Marínu,preto táto parafráza).
Ten, kto ich však dokáže uzemniť, použiť na ne protilátku a skrotiť, ten ,kto dokáže ovládať slová má v rukách neprekonateľnú zbraň. Niekedy možno silnejšiu ako zbraň hromadného ničenia. Slovo nezničí telo , ale zničí teba, tvoje JA. A jeho účinok nevymizne, navždy ostane hlboko vryté v šedej mozgovej kôre. No nebudem pesimistická ani zbytočne fatálna , veď som predsa La Femme Fatale.
Slovo má aj opačný účinok, dokáze liečiť. Nechce sa mi to však ďalej rozpitvávať, preto si všetky predošlé pseudovýroky z mojej formalno-neforemnej logiky znegujte.
1 slovo stačí ....a ty súdiš...rozsudok : NEVINNY , na základe neznalosti ovládania slov! Taký v tvojom živote sedieť nebude.
1 slovo.. a ty súdiš....rozsudok....VINNY! možno len na dobu neurčitú, možno nadoživotie ..dôvod: Je expertom na slová, ktoré tak rád počúvaš....
Čo tým chcel básnik (mirca211) povedať? Tu je vysvetlenie podobenstva popretkávané niťami inotají a alegórií, venované tým, ktorí neobľubujú trópy ( ale nie tie na juhu), metonymie, metafory a iné fóry.
Celý náš život je založený na dverách a kľúčoch. Len s použitím správnych dvier nájdete kľúč. Pardon...Len s použitím správneho kľúča sa dostanete k správnym dverám. Tak je to. Zabudli sme ho však používať. Nechce sa nám hľadať a snažíme sa k tomu, čo je za dverami dostať násilím a bezhlavým otáčaním nesprávnych kľúčov. Druhý variant: Jednoduchá a zbabelá rezignácia. Presne tak ako rezignujúca líška, odvolávajúca sa na kyslosť hrozna, na ktoré nedokázala dočiahnuť, rezignujeme aj my...
A opäť sa raz musím ospravedlniť, toto malo byť vysvetlenie a nie ďalšia kumulácia zavádzajúcich metafor. Naprávam svoj omyl:
LEGENDA: KĽUČ: Slovo, DVERE: všeličo možné, kariérny postup, zažehnanie hádky, výchova detí, ženské srdce...alebo jednoducho vnútro toho druhého TO, ČO JE ZA DVERAMI: Poklad nevyčísliteľnej hodnoty...
Jedno je isté, ľudia zabudli na slová, nevedia komunikovať. Je to škoda, lebo kto to dokáže, má moc...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.