Slová, slová , slová...súbor spoluhlások a samohlások
- sú základnou stavebnou jednotkou jazyka, nesú význam
a pozostávajú z jednej alebo viacerých morfém
- kód sprostredkuvajúci výmenu informácii medzi dvomi alebo
viacerými komunikantmi
- signál signálov
- Slovo bolo ma počiatku u Boha a to slovo bolo Boh ( odkaz pre
neveriacich: Tvárte sa , že tento bod tu nie je)
-výsledok spolupráce artikulačných orgánov,mechanicke
vlnenie prenášané pružným prostredím molekulami vzduchu,
až k nášmu uchu,kde dochádza k vzruchu, ktorý v spánkovom
laloku plní funkciu sluchu.

Práve sme sa pozreli na zúbok Slovám z objektívneho očka filológa, lingvistu, biológa aj teológa, je čas pozrieť sa na ne z očka môjho - subjektívneho neprofesionálneho amatéra.
Ja si myslím, že slová majú moc. A to móc veľkú moc. Omnoho väčšiu než má komerčný čarodejnícky učeň Herry Poťer alebo legendami opradený Merlin.
PREČO? Lebo nás ovládajú. Ovládajú ľudí, príbehy, emócie. A ,áno, aj naše reflexy.
KDE? úplne všade! Reklama, hudba, vzťahy, sex, stretávaš ich v MHD, robia ti spoločnosť vo výťahu, ktorý ťa vezie z práce, neexistuje úkryt, neexistuje miesto, kam by nemali dosah.
AKO? Manipulujú, kalkulujú, podvádzajú, klamú, zavádzajú, odvádzajú pozornosť, líškajú sa, povzbudzujú, nabudzujú, hecujú, vnucujú , obcujú.
Sú veľmi nebezpečné ( ako známosti) ,veľmi toxické ( ako kyanid), veľmi divoké ( ako žena) , ale pozor! Nikdy nie samodeštrukčné! Veď kto by už len mal záujem seba samého zhubiť, nemožno mi ich neľúbiť! ( Pardon, včera som čítala Sládkovičovu Marínu,preto táto parafráza).
Ten, kto ich však dokáže uzemniť, použiť na ne protilátku a skrotiť, ten ,kto dokáže ovládať slová má v rukách neprekonateľnú zbraň. Niekedy možno silnejšiu ako zbraň hromadného ničenia. Slovo nezničí telo , ale zničí teba, tvoje JA. A jeho účinok nevymizne, navždy ostane hlboko vryté v šedej mozgovej kôre. No nebudem pesimistická ani zbytočne fatálna , veď som predsa La Femme Fatale.
Slovo má aj opačný účinok, dokáze liečiť. Nechce sa mi to však ďalej rozpitvávať, preto si všetky predošlé pseudovýroky z mojej formalno-neforemnej logiky znegujte.
1 slovo stačí ....a ty súdiš...rozsudok : NEVINNY , na základe neznalosti ovládania slov! Taký v tvojom živote sedieť nebude.
1 slovo.. a ty súdiš....rozsudok....VINNY! možno len na dobu neurčitú, možno nadoživotie ..dôvod: Je expertom na slová, ktoré tak rád počúvaš....

Čo tým chcel básnik (mirca211) povedať? Tu je vysvetlenie podobenstva popretkávané niťami inotají a alegórií, venované tým, ktorí neobľubujú trópy ( ale nie tie na juhu), metonymie, metafory a iné fóry.
Celý náš život je založený na dverách a kľúčoch. Len s použitím správnych dvier nájdete kľúč. Pardon...Len s použitím správneho kľúča sa dostanete k správnym dverám. Tak je to. Zabudli sme ho však používať. Nechce sa nám hľadať a snažíme sa k tomu, čo je za dverami dostať násilím a bezhlavým otáčaním nesprávnych kľúčov. Druhý variant: Jednoduchá a zbabelá rezignácia. Presne tak ako rezignujúca líška, odvolávajúca sa na kyslosť hrozna, na ktoré nedokázala dočiahnuť, rezignujeme aj my...
A opäť sa raz musím ospravedlniť, toto malo byť vysvetlenie a nie ďalšia kumulácia zavádzajúcich metafor. Naprávam svoj omyl:
LEGENDA: KĽUČ: Slovo, DVERE: všeličo možné, kariérny postup, zažehnanie hádky, výchova detí, ženské srdce...alebo jednoducho vnútro toho druhého TO, ČO JE ZA DVERAMI: Poklad nevyčísliteľnej hodnoty...
Jedno je isté, ľudia zabudli na slová, nevedia komunikovať. Je to škoda, lebo kto to dokáže, má moc...

A ja chcem mať moc....a preto budem mlčať....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár