Dnes som sa venovala dámam. Konkrétne Mojim TOP spomedzi revolucionárok. Všetko to boli (a dve ešte stále sú) mimoriadne silné ženy, ktoré sa nebáli pobiť za svoje ideály, a ktoré sa snažili získať, čo im právom patrí. Každá dokázala chytiť šťastie za pačesy a dať tomuto svetu niečo nové a jedinečné.
Coco Chanel – módna revolucionárka (1883-1971)
Gabriel „Coco“ Chanel to v živote nemala ľahké. Po smrti matky sa otec vzdal jej aj jej súrodencov, takže vyrastali v sirotinci. Pracovala ako krajčírka v butiku svojej tety a popritom si privyrábala spievaním v baroch, kde získala aj svoju prezývku. Tu spoznala svojho prvého milenca Etiena Balsana, ktorý jej pomohol financovať jej prvý parížsky butik s luxusnými klobúkmi. Coco mala k móde vždy blízko, rada sa obliekala odlišne, provokatívne. Začiatkom 20.storočia pozostával každodenný dámsky outfit z niekoľkých desiatok kusov oblečenia (na istej stránke som našla, že počas sviatočných dní na seba ženy podávala aj 120 rôznych kusov – veď povinne museli nosiť košieľku, korzet, podväzkový pás, nohavičky, pančušky, niekoľko spodníc a až na to si obliekali šaty, ktoré boli viditeľné aj pre ostatných). Coco to zmenila, zjednodušila. Výrazne jej k tomu dopomohla aj 1.sv.vojna – predtým bohaté dámy si zrazu nemohli dovoliť služobníctvo, ktoré by im pomáhalo s obliekaním, preto jednoduchšiu garderóbu privítali. Coco takisto šila svoje šaty z lacnejších materiálov, preto si modely mohli dovoliť nie iba bohaté, ale takmer všetky ženy. Sukne výrazne skrátila, korzety úplne odstránila a ženy sa zrazu aj vo svojom oblečení cítili voľne a príjemne. Určovala trendy aj v úprave vlasov – keď sa ako prvá dala ostrihať nakrátko a zanedlho ju mnohé dámy nasledovali. Po smrti jej ďalšieho milenca, Boya Capella, vymyslela takzvané malé čierne – údajne chcela celú svoju dušu zahaliť do čierneho saténu. V roku 1921 sa na trh dostal aj jej dnes už legendárny parfum Chanel n.5, ktorého sa každoročne predá 70000 flakónov a revolúciu spôsobil aj preto, že v ňom boli po prvýkrát použité syntetické esencie. V móde preferovala aj tzv. maskulínny štýl – mužské prvky, pretože ona sama sa údajne rada obliekala do košieľ svojich milencov. Po 2.sv.vojne zasa prišla s kolekciu geniálnych jednoduchých tvídových kostýmov.
Josephine Bakerová – tanečná revolucionárka (1906-1975)
Narodila sa v roku 1906 v St. Louis, kde už od detstva pracovala ako slúžka. Odjakživa však milovala tanec a ten sa neskôr stal jej vstupenkou do lepšieho sveta. Už ako šesťnásťročná odišla do New Yorku, najprv pôsobila iba ako zboristka, no vďaka svojmu nevšednému talentu sa zakrátko prepracovala až na sólistku na hviezdnej Broadway. A hoci ju obecenstvo milovalo, v Amerike panovali trošku iné pomery ako dnes – a tak bola stále „iba“ černošskou tanečnicou (sama na to smutne spomínala ako na obdobie, kedy jej obecenstvo síce zatlieskalo, ale ruku jej nikto nepodal). Preto keď mala šancu opustiť Ameriku, urobila tak bez väčšej ľútosti. Paríž si rýchlo zamilovala a on si zasa zamiloval ju. Vďaka svojmu exotickému vzhľadu (ale samozrejme, zasa aj vďaka tomu neobyčajnému talentu) sa takmer za noc stala hviezdou a neskôr už vystupovala iba v luxusných podnikoch. Pre Európu sa stala doslova stelesnením hot-jazzu a najmä charlestonu – ktorý predvádzala polonahá, odetá iba v sukničke z banánových listov, a nezriedkavo aj nahá, cudne sa prikrývajúc iba pštrosím vejárom. Slávny francúzsky básnik Jean Cocteau o nej povedal: „Nádherný idol z hnedej ocele, irónie a zlata.“ Vďaka nej sa zmenilo aj ponímanie krásy – zrazu „letela“ snedá pleť, oholené podpazušie (áno, predstavte si, už v dvadsiatych rokoch) a nagélované vlasy (na čo sa používalo vaječné bielko). Prijala francúzske občianstvo a počas 2.sv.vojny dokonca riskovala vlastný život a pre spojencov získavala informácie ako špiónka. Až do konca svojho života aktívne bojovala za práva černochov. Zomrela v Paríži na mŕtvicu počas jedného zo svojich vystúpení – mala 69 rokov. Pochovaná je v Monaku, kde od päťdesiatych rokov žila.
Katarína II. Veľká – politická reformátorka (1729-1796)
Táto žienka má toho na rováši veľa. Ja som sa však rozhodla, že sa nezameriam na jej rozporuplný sexuálny život (áno, viem, mnohých by práve to zaujímalo viac) ale skôr na jej kariéru vladárky, ktorá rozširovala ruské územia na všetky smery. Do jej pätnástich rokov nikto ani len netušil že z nej raz bude cárovná najväčšej Európskej krajiny. Vlastne nikto ani len netušil, že sa bude volať Katarína. Vlastným menom sa totižto volala Sofia Frederika Augusta a pochádzala z celkom bezvýznamného pruského rodu. Keď mala pätnásť rokov, vybrala si ju ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna ako vhodnú nevestu pre svojho synovca Petra (ktorý bol infantilný čudák s podpriemerným IQ, preto sa nečudujme, že ho nikto nechcel). Sofia si veľmi rýchlo uvedomila, že toto je šanca, akú dostane len raz za život – bleskovo sa naučila po rusky, prijala pravoslávnu vieru a dala sa pokrstiť ako Katarína Alexejevna. Jej hlavnou úlohou malo byť priviesť na svet následníka trónu. Bohužiaľ, pannou bola aj dlhých 9 rokov po svadbe a potom si našla svojho prvého milenca. A po ňom niekoľko stoviek ďalších. Keď sa jej manžel konečne dostal na trón ako Peter III., okamžite zmenil politickú orientáciu Ruska o 180 stupňov – to sa nepáčilo jeho gardovým dôstojníkom. V skutočnosti si len málokto priznal, že panovník je vlastne šialenec predstavujúci problém ako neriadená strela. Katarína však rýchlo vytušila nebezpečenstvo. Ale aj svoju šancu. Spolu s dôstojníkmi (medzi ktorými bol aj jej vtedajší milenec Grigorij Orlov) zosadila neobľúbeného Petra z trónu (ten bol krátko na to zabitý vo väzení pri hádke dozorcov). Katarína vtiahla do Petrohradu na koni a v obleku dôstojníka a údajne jej to vtedy seklo viac, než kedykoľvek predtým, aj keď vtedy už mala štyridsať rokov. Sprevádzala ju jej dobrá priateľka, kňažná Damašková – aj preto býva táto revolúcia označovaná ako „dámska“. V Kremli sa potom nechala korunovať za cárovnú Katarínu II. Bola to osvietenská panovníčka, všemožne sa snažila zlepšiť podmienky v živote bežných ľudí a dokonca sa snažila aj o zrušenie nevoľníctva – proti čomu sa búrila šľachta a, paradoxne, aj samotní nevoľníci. Naliať peniaze do štátnej pokladnice sa snažila aj získavaním nových území – s Pruskom si pekne podelila Poľsko, od Turecka si vybojovalo Bospor a Dardanely, a neskôr celý Krym. Na niekoho, kto vlastne ani nebol Rusom, celkom dobrý výsledok, nie?
Sofia Coppola – filmová revolucionárka (1971)
Vo filmoch hrala už ako malé bábätko, keď ju do kultového Krstného otca obsadil Francis Ford Coppola – jej otec. Sofiina rodina je Hollywoodom presiaknutá – jej otec aj starý otec filmy točili, jej bratranci (z tých najznámejších spomeniem Nicolasa Cagea a Jasona Schwartzmana) zasa vo filmoch hrajú. Aj Sofia sa pokúšala preraziť najprv ako herečka – opäť v Krstnom otcovi, tento raz v treťom pokračovaní a za svoj výkon si vyslúžila hneď dve Zlaté maliny. Niekoho by tvrdá kritika položila, ale Sofia bola vždy veľmi húževnatá a odmietla sa vzdať. Nejaký čas sa síce venovala modelingu, dokonca bola tvárou aj značky Chanel, potom sa ale zapísala na umelecké kurzy na California Institute of the Arts. Jej návrat do Hollywoodu bol triumfálny – režírovala film Smrť panien, na ktorom sa produkčne podieľal aj jej otec. Sofia okrem toho napísala k filmu aj scenár. Dráma mala kladné ohlasy už pri premiére na filmovom festivale v Cannes a mnohí kritici predpovedali Sofii minimálne podobné úspechy, ako dosiahol aj jej otec. Jej invenčný prístup k výrobe filmov, svojský pohľad pri písaní scenárov a citlivé oko pri práci s kamerou jej vynieslo o štyri roky neskôr dve nominácie na Oscara za film Stratené v preklade. Dokonca bola ako prvá Američanka nominovaná v kategórii Najlepšie réžia. Napokon ju nezískala, no do zlatej sošky sa jej podarilo pretaviť aspoň nomináciu za najlepší scenár. A tiež získala celkom nepodstatné dva Glóbusy. Môj obľúbený film od tejto nadanej režisérky je ale Marie-Antoinette, historický film (dokonca to aj sedí so skutočnosťou), ktorý ozvučila rockovou hudbou. Sofia vždy rada kombinovala neskombinovateľné a zatiaľ sa jej aj vďaka tomu na režisérskej stoličke darilo. Momentálne žne festivalové ovácie jej najnovší film Somewhere.
Warie Dirie – modelka aj revolucionárka (1965)
O tejto nádhernej somálskej modelke som nevedela prakticky nič a prvýkrát som sa s ňou „zoznámila“ prostredníctvom jej knihy Púštny kvet, ktorý pred dvoma rokmi spracovali aj do filmovej podoby. Je až neuveriteľné, koľko bolesti a trápenia môže/musí zažiť jedna žena. Od Waris si to vyžadovalo obrovskú odvahu, vyjsť s kožou na trh a so zdvihnutou hlavou rozprávať o hrozných udalostiach, ktoré sa jej stali ešte ako malému dievčatku, a ktoré by možno mala problémy prežiť ktorákoľvek dospelá európska žena. Waris zaťala zuby, pretože bola presvedčená, že Boh má pre ňu iný zámer – lepší, že raz niečo dokáže a bude niečo znamenať. Stalo sa, ale nie hneď. Vďaka rodine z matkinej strany sa dostala do Londýna, kde pracovala na Somálskom veľvyslanectve. Po tom, čo sa v jej rodnej krajine rozpútala občianska vojna, odmietla sa vrátiť do vlasti a zostala v Anglicku, kde pracovala ako predavačka vo fasfoode. Tam ju úplne náhodou objavil Terence Donovan, známy a vychytený fotograf a podarilo sa mu dostať jej fotografie do luxusného Pirreliho kalendára. Potom to už všetko išlo ako po masle – s Waris sa stala modelka prvej triedy, predvádzajúca svetoznáme značky. Na vrchole svojej slávy sa rozhodla rozpovedať svoj životný príbeh – príbeh o zbytočnom rituáli, ktorým bola zmrzačená aj ona. Všetci boli zdesení, znechutení – toto sa deje ešte aj dnes, v civilizovanom svete??? Waris začala spolupracovať s OSN ako ich mimoriadna veľvyslankyňa zameraná najmä na boj s ženskou obriezkou. Minulý rok po prvýkrát navštívila aj Slovensko. Bohužiaľ som sa s ňou naživo nestretla.
Predchádzajúce Moje TOP: Najväčší záletníci
Ak sa vám blog páčil, už teraz si pre vás pripravujem ďalší - tentoraz s tematikou najväčších vojvodcov. Pridám ho ale až budúci týždeň, dúfam, že si ho prečítate. Určite sa máte na čo tešiť.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
semhamforas
16. 2.febuára 2011 22:35
možno tu chýba Merkelová.
2
@semhamforas - uvažovala som nad ňou, spolu s našou Radičovou - ale priznám sa, nechcela som tu ani politizovať, ani písať o ženách, ktoré sú mi nesympatické...toto sú skrátka moje obľúbené, ale ďakujem za pripomienku, možno o nej napíšem v nejakej inej kategórii
3
tak Radičová je v podstate nič. No Merkelová je najmocnejšia žena sveta momentálne. Preto ma pri nadpise hneď napadla i Merkelová.
6
Nikdy by mi ani len nenapadlo, že Coppola, Cage a Schwartzman sú rodina. Táto infoška mi spôsobila menší bulvárny šok.
Milujem Stratené v preklade a charakteristické soundtracky, ktoré začínajú byť typickými pre Sofiine filmy.
Milujem Stratené v preklade a charakteristické soundtracky, ktoré začínajú byť typickými pre Sofiine filmy.
7
výborné blogy, veľa som sa naučila možno by si mohla pridať pokračovanie
Napíš svoj komentár