- šnúrkou z bielych piškót.
Zachytáva každý pohyb,
ten, kto pochválil sa výškou.
Nie som zladená, nie som klavír,
som obyčajný benátsky martýr,
Parížanka s maľovanou šatkou,
Číňanka kultúrnej oblasti,
všetkému umeniu som matkou.
Každého prosím a lístok podávam,
úplne zadarmo, nič nečakám.
Zarazené výrazy, zničená ničota,
ako tá nepodmienená istota,
keď skladáš domček z kariet a dúfaš.
Tak ako na pódiu sólo kazím, ty vo veľkom zúfaš.
Lietam. Skáčem. Dokonca sa hrám,
aj keď nič nevyhrám, skúšam.
A keď v najlepšom sa ocitám,
ziapem a vrieskam. Kričím!
Nechcem byť bytosťou a nechcem byť ničím.
Som všetko, som liek, som trápne sebaistý umelec.
Nepodám ti pomocnú ruku a neponúknem peknú vec.
A raz zrazu v diaľke divadelnej sály ťa vidím.
V duši každého oslovím popri úžasnom tanci,
a spomínam na posledný dlhý rok, v rámci
- ktorého som slávu získala a česť zapredala.
Nestratila, ponúkla a na oplátku kradla, brala, žadonila ...
Potom, v momente, keď som dokonalá,
na špičke v piruete padám a opúšťa ma pýcha.
Miestnosťou, mestom, svetom sa ozýva- balerína nedýcha!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sechs
15. 9.sept. 2014 18:44
Páči sa mi.
Napíš svoj komentár