Mladučká. To počúvam. Odvšadiaľ. Som, áno, to som. Mladučké dievča. Len osemnásťročné. Prečo by to mal byť problém? Akoby mladý človek nemohol cítiť to, čo vyzretý. Emócie nesúvisia s počtom sviečok, ktoré sfukujeme na od tepla roztečenej torte. Nedajú sa vydeliť piatimi a vynásobiť trojkou, aby vyšlo optimálne číslo, ktoré nám povie či to, čo cítime je naozaj dostatočne reálne, silné, dospelé. Videla som ženu o tridsať rokov staršiu, ktorá nedokázala prežiť extrémne silný moment. Nemala v sebe tú správnu zmes ničoho a všetkého, nevedela ako, ak aj chcela, nešlo to.
Mám svoju teóriu. Môžeš cítiť ty, môžem ja, môže on aj ona. Či má šesť či štyridsaťosem. Líši sa len znalosť. Malý chlapček neprejaví dostatočnú formu citu dievčatku, ktoré sa mu pozdáva. Je pekná, rozkošná, aj hrať sa s ňou hrá dobre, ale, chlapec ešte nevie, že toto je len prvé štádium toho rozprávkového. Láska medzi dvoma ľuďmi má svoje štádia. Sprvu máme možnosť pociťovať len priateľstvo. Až čas, zážitky, znalosti, skúsenosti a akási éterickosť duše nám umožnia dávať a brať LÁSKU. Tú ozajstnú mileneckú.
Mala som štyri, keď som chcela ísť na veľkáčsky retiazkový kolotoč. Mamina sa na mňa neveriacky pozrela a chcela ísť so mnou: "Nechaj" Ja sama." Dnes už tieto dve vety nevravím. Pretože chcem zažívať spolu. Mám len osemnásť, no aj tak viem, že som pripravená na epickosť. Epickosť tisícich momentov plných vášne, obdivu a porozumenia.
Mala som rada jeho, mám rada seba a budem mať rada iného. Teším sa na moment, keď budem týmto vetám chápať. Chápať svojmu vnútru.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár