Čo cítim?
Dnes ráno som sa zobudila a prvé na čo som myslela si bol ty- bývalý.
Čo vlastne k tebe cítim?
Prečo na teba myslím?
Veď už je to za mnou.
Čo bolo bolo.
Prečo sa tie pocity všetky komplet vracajú?
Prečo sa mi rozbúši srdce vždy ked počujem tvoj hlas, ked sa na mňa usmeješ,a ked ma objímeš som v háji.
Desím sa okamihu kedy ma pobozkáš pretože potom už budem opať v riti a to totálne.
Ako vtedy na chate.
Na dozvukoch.
Ležali sme vedľa seba na posteli a debatovali.
Privinul si si ma k sebe, objal si ma.
Potom si mi chytil ruku a priložil si si ju na hruď.
Spýtal si sa či cítim ako ti tlčie srdce.
Potom si sa ku mne naklonil a naše pery sa jemne dotkli.
Odtlačila som ťa pretože som zadaná,ale moje telo pritom kričalo aby si mi chytil ruky ktoré ťa odtlačili a pobozkal ma tak vášnivo a skvele ako to vieš len ty.
Moja myseľ bojovala no.
No moje telo sa triaslo a chcelo daľší tvoj dotyk.
Ležala som pri tebe a počúvala tlkot tvojho srdca.
Potom som ťa dlhšie nevidela no občas som na to myslela.
A teraz sme sa stretli a ja už týždeň nerobím nič iné len myslím na teba, a búcham si po rukách pretože mám chuť zdvihnúť telefón a zavolať ti.
Bez toho že by som niečo potrebovala.
Len preto aby som znovu počula tvoj hlas.
Žeby som ťa nikdy neprestala ľúbiť hoci som si to myslela?
A čo cítiš ty?
Myslíš to vážne alebo sa so mnou len hráš?
Myšlienky mi blúdia hlavou a ja nič iné nevnímam.
A potom mi príde sms od neho.
Od súčasného.
Myslím na teba celý deň už od rána. a ja sa cítim ako zradca.
Prečo na neho nemyslím aj ja od rána a miesto toho myslím na teba?
Ved si nezaslúži aby som na neho nemyslela.
Správa sa ku mne skvele.
Aj ked musím uznať že má viac ako trochu otcovské sklony a veľmi mi nerozumie.
Ale aj tak sa o mňa neskutočne stará a snaží sa aby mi bolo stále čo najlepšie.
Je aj celkom pekný a som rada ked ho vidím sa usmievať.
Hoci on tvrdí že sa mračí veľmi rád.
Stále chodí v čiernom, nebavia ho zábavy,nemá rád ludovky,dychovky,kabát,a väčšinu hudby ktorú počúvam považuje za hnus.
A ešte nemá rád spoločnosť.
Stále cítim akoby si myslel že má patent na rozum a má vždy pravdu.
Cítim sa nesvoja a stále napätá.Ako decko.
Neviem čo vlastne cítim k nemu teraz.
Ľúbim ho ešte?
Čo vlastne cítim pri pohlade na neho?
Pri jeho prítomnosti?
Hoci uznávam že sa rada strácam v jeho mocnom náručí, ale tie jeho bláboly mi už začínajú liesť na nervy.
Som z toho mimo pretože ked sa bavím s tebou smejem sa a cítim sa volne a sama sebou.
Čo to má znamenať?
Prečo mi to všetko znovu motá hlavu?
Prečo si znovu koledujem o to spáliť sa, a kvôli tomuto citu niekoho zranit?
Nechcem ho zraniť.
A zároveň nedokážem na teba prestať myslieť.
Krucinál!
Baka! Baka! Baka! Baka!
Stále dokola si takto nadávam.
čo to stváram?
Priam si o to koledujem.Spáliť sa a zostať sama.
Ale ked ja neviem čo dalej.
Ako sa s tým mám vysporiadať?
Som zo seba vykolajená. Úplne mimo.
Ach jaj.
* Baka- po japonsky blbec
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Teda, ja byť tebou kašlem.
A ešte by som ti niečo napísala, ale takto verejne to nejde. ... Každopádne. PEKNE!