No takže dnes už som mala po včerajšku za sebou fázu nenávidím sa, chýbaš mi a dnes poobede aj fázu mením účes.

Ale aj tak cítila som sa chvílu slobodná a stále sa tak cítim akoby som si po dlhej dobe vydýchla.

Ale je to skutočne to čo chcem?

Áno cítim sa slobodne, ale ked sa teším,alebo ma niečo hlboko sklame nemám to komu povedať ani sa nemám o koho oprieť.

Dnes som ukončila úspešne kurz angličtiny a ked som odtial vychádzala bola som rada a zároveň ma ovládol ten pocit čo tak veľmi nemám rada.

Osamelosť.
Tá samota s ktorou sa borím od detstva.
Je to zvláštne že hoci mi vadí mám ju rada.

Ale nie stále iba občas.

Pretože aj ked som samotárka aj tak mám celkom rada niekedy okolo seba ludí.

Je to divné.
Avšak teraz na krátku chvílu v mojej duši zavládol úplny pokoj.
Uvidíme čo bude dalej.

 Blog
Komentuj
 fotka
george90  16. 12. 2010 10:41
Mám strach

neurčitý strach

kdesi hlboko pod kožou

bojím sa čo sa stane

keď skončí tento relatívny pokoj

relatívny pokoj, relatívny pokoj

bojím sa čo bude potom

keď pohár pretečie
Napíš svoj komentár