Teraz mám opäť čistú hlavu a aj napriek tomu chuť strieskať sa do nemoty.
Pretože vtedy padajú zábrany a ja robím len to čo cítim hoci netvrdím že je to správne a že sa za seba potom na další deň nehanbím.
Často sa hanbím ako pes.
Ale nič s tým nespravím a tak kašlem na to.
Mám opät čistú hlavu.
Som opäť triezva.
No nič sa nevyriešilo.
Je to len a len zamotanejšie.
Vracajú sa mi zabudnuté spomienky na neho.
Dnes som s ním telefonovala.
No nič sa nemení.
Je to pekný a dobrý chlap no mne to aj tak nerozbúcha srdce ked ho vidím.
Dlho som sa predtým ako zavolal dívala na jeho fotku.
Pri otázke čo by som cítila keby nie sme spolu, keby to ukončím som cítila len smútok.
Nie s toho že by mi chýbal, ale s toho že by som ho zranila.
Výčitky.
Čo sa deje?Pýtam sa sama seba.
Prečo mi ty srdce rozbúchaš hoci dobre viem že ma s tebou nič nečaká?
hoci viem že sme to pohnojili raz ja a raz ty.
Prečo mi srdce nerozbúcha on ktorý mi ponúka všetko po čom som kedy túžila, alebo si to myslela?
ponúka mi manželstvo,deti, kludný život, vernosť, čas, ochotu, záujem,ochranu,....
A môžem menovať dalej a predsa.
Párkrát sa mi podlomili nohy ked som ho videla.
Raz v obleku ked sme šli do divadla.
Vtedy vyzeral neskutočne.
Ako princ s rozprávky.
Ale ako som zistila život nie je rozprávka.
Srdce si robí čo chce.
A tak vznikajú tieto blogy.
Včera sme boli s kamoškou piť a dnes som triezva hoci opitosť bola lepšia.
Tak krásne sa zabúdalo na všetko.
Pokazila mi chuť vína fernetom ktorý mi vôbec nechutil ale čo už.
Pomohol.
Pokial si dobre pametám tak som povedala že je to hnusná kombinácia a ona na to že hnusná ale účinná. Na to som to prirovnala k liekom.Tiež sú hnusné ale mnohokrát účinné.
Niekedy si želám aby bol život ako anime.
Tam to väčšinou končí happyendom a všetky sú štastní.
Prečo život nie je poondiate anime?
Mám sa učiť aby som ukončila ten kurz ok, a predsa sa na to neviem sústrediť a tak to nechávam tak.
Dlho som spala a pred obedom som šla na dvor a dlho sa hrala so psom.
Vietor zimný studený mi rozvieval vlasy zachytené ledabolo do štipca a v hlave mi na chvílu zavládol pokoj.
Potom sa vrátili myšlienky.
Na neho.
Uvažovala som či len nevymýšlam blbosti pretože mi je až príliš dobre.
Tak dobre až mi dobre nie je.
Vraciam sa dovnútra a sadám si do izby k stolu.
Púštam si hudbu a pred notebookom si všímam vázu v ktorej je kvet čo mi kúpil.
Hm, chytá ma hnev.
Najradšej by som ten kvet aj s vázou vyhodila von oknom.
Nedaroval mi ju preto že chcel ale preto že ty si mi dal darček a on už dlho nie.
Prišlo mi to ako preťahovanie sa malých chlapcov o hračku.
Ale ja nie som hračka, netreba ma chrániť ako látkovú bábiku, a čítať všetky moje blogy len preto že mi nerozumie.
Usmejem sa rozpačito štýlom som ok a on mi to zhltne.
Ty však vidíš do mňa, až na dno duše a nezhltneš mi to.
Premýšlam, premýšlam.
On vraví že mám zostať v škole aj ked mu vravím že ma nebaví,lebo potom ma môže začať baviť.
A neskôr sa ma pokúša presvedčiť že to nemyslím vážne a nech neodchádzam na svoju vysnívanú školu na druhom konci Slovenska.
Ty najprv nevravíš.
Len sa na mňa pozrieš a potom vyhlásiš že mi vieš zohnať materiály, a jemne so mnou preberieš všetky pre a proti bez toho že by som mala pocit že moje sny sú neopodstatnený nezmysel.
Že sú len výplodom mojej chorej mysle a potom ma to prejde.
Pýtam sa seba samej čo by si spravil keby som s tebou v noci a poviem že hladná nezaspím.
Budeš ma tak ako on presviedčať že je to nezmysel, že zaspím aj tak a že nemám vymýšlať a ísť spať?
A čo vlastne chcem?
On iný nebude.
Prečo som si myslela že tých skoro deväť rokov rozdiel medzi mnou a ním sa neprejaví?
Prečo?
Som len hlúpa alebo som to len nechcela vidieť?
Možno som v tej chvíli naozaj potrebovala ochranu alebo sa o niekoho oprieť.
Ale teraz mi tá ochrana lezie na nervy.
Cítim sa ako malé dievačatko a táto rola mi absolútne vôbec nesedí.
Mám pocit občas akoby mu vety do úst vkladal priamo môj otec.
Život a láska sú divné veci, city, ...
Som opäť triezva.
A to úplne.
Mám pocit akoby zo mňa vytrieskal všetku bláznivosť a vnímanie seba samej vdaka ktorému som si pripadala výnimočná a silná.
Začínam cítiť ten jeho prístup že on je starší že on má pravdu a ja som len malé dievčatko ale že ja s toho vyrastiem.
Že ma zmení.
Že vytriezvem úplne.Že prestanem snívať a pokúšať sa splniť si svoje sny lebo sú proste nereálne.
Ale ja nechcem.
Nechcem byť reálny realista.
To mi nesedí.
Som rojko.
Vždy som bola.
A možno mám problém uvedomiť si kde je moje miesto.
Cítim sa s ním napäto a s tebou uvolnene a sama sebou.
Prečo došlaka?
Som triezva.
A nebyť liekov ktoré som si vzala asi už dlho nie som.
Nikdy som nebola slabá povaha.
Neriešila som veci chlastom.
Bo sa ním vyriešiť nedajú ale aspoň už chápem tých čo sú radšej strieskaní ako triezvy.
Som triezva.
A nepáči sa mi to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár