Prečo ráňam tam kde nemusím?
Prečo sa teraz nenávidím?
Prečo si musel plakať?
Prečo ma tvoje slzy tak boleli?
Mám chuť prísť a povedať že už ťa nikdy neopustím že už nechcem vidieť ako kvôli mne plačeš.
Ale malo by to zmysel?
Možno to čo bolo medzi nami vdaka mne uvädlo ako kvetina vo váze ktorú si mi dal.
Prečo to tak bolí hoci za to môžem ja?
Prečo som si myslela že to tak bolieť nebude?
Prečo mi teraz večer chýba?
Prečo mi chýbal dnes ked som kráčala sama mestom?
Prečo?
Prečo sa vracajú spomienky jedna po druhej?
Kúpalisko,topfest,čajovňa,dážd,tvoje objatie ked som kašlala až som si myslela ze mi prasknu pluca,letné prechádzky,zimné objatia,...
došlaka asi som tá najväčšia trúba na svete.
Zajtra pisem v škole 3 testy započtove a ani jeden asi nespravim,...
A potom mam zaverečny test z angliny na kurze,..
Ach jaj.
Ale prečo sa pyta prečo kto si je sam na vine?
jednoducho som trúba a nenávidím sa za to
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
14. 12.decembra 2010 19:07
Neboj, nie si sama trúba. Trúb sa nájde habadej, ja tiež nie som výnimka. Človek by si prial veci vrátiť, zmeniť al. vymazať či podobné ale nejde to. Isté je však to, že po čase to prestáva tak hrozne bolieť.
Napíš svoj komentár