Tatov kamarát s družkou.
Debatovalo sa pri vínku.
Ok šetko v pohode.
Potom začali preberať jeho bývalých susedov.
Partnersku dvojicu medzi ktorou bol vekový rozdiel skoro 40 rokov.
A tatov kamarát vyhlásil že by zakázal uzatvárať manželstvá kde je vekový rozdiel viac ako 5 rokov.
No...
Nedalo mi neozvať sa.
Ja mám frajera stašieho asi o 8,5 roka a rozumieme si.
namietla som.
No možno teraz.Povedal.
Teraz si na jeho úrovňi.
Ale to je vela rokov. celá tvoja mladosť.
Teraz si na jeho urovni ale o pár rokov to bude ináč.
On začne rýchlo starnút.
A po 40-tke ani nehovorim.
Bude to chcet od teba velke hrdinstvo ked s nim budes chcet byt dalej.
Nič som na to nepovedala.
Nevedela som čo by som na to mala povedať.
Po krátkej debate o inom ktorá nasledovala vyhlásili že už musia ísť domov lebo už je neskoro.
Potom odišli.
Chvílu som bola ešte hore, a potom si šla lahnút spať.
Avšak ako som tak sedela na posteli začala som o tom premýšlať, hoci som si myslela že to šlo jednýmn uchom dnu a druhým von.
Ale nešlo.
A tak som sedela a premýšlala.
Má pravdu?
Ako mám prijať túto radu?
Sprvu som si myslela že určite nemá pravdu a že sú to iba žvásty a tak som si lahla a zaspala.
A dôvod prečo tu sedím je ten že zas o tom uvažujem.
Presne tu pretože tu to môžem napísať bez toho aby to čítal niekto kto ma osobne pozná a je to spolahlivejsie ako tŕpnuť či mi niekto neobjaví denník.
Takže sedím tu a premýšlam.
Čo ked je na tom čo tatov kamarát hovoril niečo pravdy?
Svojho frajera si vážim lebo dokázal podľaa mňa veľa vecí.
Ale aj tak si občas myslím že viem viac vecí ako on.
Aj ked to nie je určite pravda.
Ono je to len tak že viem iné veci ako on, a tak sa môžme navzájom učiť.
Ale čo ked raz príde doba kedy už budem vedieť oveľa viac ako on?
Bude si ma aj potom nadalej vážiť, alebo sa naopak bude cítiť hlúpo on či ja?
Občas mám pocit akoby som mnou jednal ako s dieťaťom ale aj tak ho mám strašne rada.
No aj napriek tomuto pocitu mám občas pocit opačný.
A to radosť ked som chvílu sama.
Bez neho. deň,dva, tri,..
Možno je to hlúpe.
Ale cítim to tak.
Občas mám chuť odísť pretože ja chcem toho strašne veľa zažiť ,zbožnujem výlety , spoznávanie miest a krajín kde som ešte nebola, ale on má predstavu oddychovo stráveného času s pobytom doma.
Nezazlievam mu to.
Ale desí ma koľko rozdielností mi čas strávený spolu ukazuje.
Máme šancu zostať spolu aj napriek týmto rozdielnostiam?
Alebo sú to naopak tie rozdielnosti čo nás držia spolu?
Bude mať nakoniec tatov kamarát pravdu?
Povedala som ti že to šlo jedným uchom dnu a druhým von ked som ti to povedala.
Ale nešlo.
Iba ma to prinútilo uvažovať.
Ono ja som nevyspytatelná osoba a uznávam to ale ty tiež nie si jednoduchý.
Dnes som povedala že sa mi tá blúzka vo výklade čo sa tebe páčila nepáči.
Potom som povedala že preto lebo mám rada blúzky ktoré majú nejaký výstrih a tamtá mala zapínanie až ku krku.
Povedala som to úplne normálnym tónom a ty si sa ma spýtal prečo na teba kričím.
Teraz sa nad tým usmievam ale vtedy som bola s toho úplne zmätená.
Povedala som že nekričím.
Ale ty si trval na svojom že kričím.
Povedala som že keby kričím vyzeralo by to inak.
Mám začať kričať?
Spýtala som sa s úsmevom.
Ale to už si radšej neriskoval.
Zbytok večera prebehol skvele,ale táto otázka mi asi ododneška nedá pokoj.
Len dúfam že nás nezničí.
Pretože už som si priveľmi zvykla na to že som s tebou a nechcem byť zasa sama.
Aj ked samota niekedy lieči.
Nuž uvidíme čo bude dalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sisel
13. 2.febuára 2011 09:30
Presne ako si dokončila. Uvidíte ako bude ďalej, ja som mala priateľa aj o 16rokov staršieho aj o 10, viac menej nám to klapalo, po svojím čudným spôsobom. Ale ja celkovo nemám šťastie na chlapov. No len toľko som k tomu cela povedať, že držím palce, a niekedy samota lieči fakt
Napíš svoj komentár