Už si ani nepamätám ako je to dlho čo som naposledy bola sama.
Cítim sa akoby som nemala žiadne záväzky.
Dnes som na neho myslela možno len polhodinku.
Mala by som sa cítiť ako zradca pretože on na mňa asi myslel.
Pípa mi sms ale nemám chuť pozrieť sa na mobil.
Asi bude od neho, ale ja hoci som sa s ním nerozišla naň nepozriem pretože si užívam chvílku samoty tak vzácnej pre mňa.
Teda nie že by som bola rada dlhodobo sama.
To nie.
Len mám rada chvílky alebo dni samoty v ktorých sa dlho prechádzam bud s pustenou hudbou cez sluchátka alebo v tichu dedinských rolí.
Zbožňujem tie chvíle kedy mi vietor fúka do tváre a rozvieva mi vlasy.
Zbožňujem vietor chladný zimný ktorý ma preberá a aj vietor letný ktorý ma uspáva.
Stále premýšlam o všetkom čo sa deje.
Pre koho viac znamenám,koho viac zaujímam, kto ma viac ľúbi, kto je schopný mi byť oporou.
V tomto vyhráva on.
Ale stále premýšlam aj o tom s kým som bola štastnejšia,
S kým som bola viac sama sebou.
V tomto vyhrávaš ty.
Myslím na tie hodiny a hodiny čo sme sa spolu smiali, alebo sa objímali v parku na lavičke.
Sedela som ti na nohách a ty si ma hladil po vlasoch,po tvári a v tú chvílu som si priala aby sa čas zastavil.
Ako som celá nedočkavá a nesvoja čakala či na tú diskotéku prídeš.
Vtedy si bol ešte len kamarát a spolužiak ale pre mňa si už vtedy bol oveľa viac.
Hoci som to dovtedy nepovedala.
Na chvíle kedy sme sa doberali a zápasili v posteli- ty si ma prevalil,chytil si mi ruky a klačal si nadomnou a ja som sa snažila vymaniť.Nikdy som nevyhrala hoci ty teraz trvdíš že hej, ale to len preto že si ma nechal.
Na chvíle kedy sme vyliezli zo sprchy.
Na všetko si tak jasne pamätám.
Aj na dlhé,dlhé prechádzky.
Ale tiež si spomínam na chvíle kedy som ťa čakala a ty si neprišiel, ani nezavolal,na chvíle kedy som sa o teba bála.
Avšak aj na chvílu kedy si ma potme peši len za svitu mesiaca odprevádzal do susednej dediny.
Bála som sa pretože na zábave jedno dievča niekto bodol či porezal do chrbta.
Bola som vtedy ustrašená a zmätená pretože to vyzeralo že ťa znovu stratím a moje srdce krvácalo, ale tá atmosféra a tvoja vôňa sa tak skombinovali že dodnes na to neviem zabudnúť.
Pamätám si prvý aj druhý rozchod.
Prvý kedy som chcela riešiť to že na mňa stále nemáš čas a ty si to pochopil ako rozchod.
Vtedy som skoro zomrela.
A na druhý kedy si vyhlásil že už ma tak neľúbiš.či neľúbiš? teraz už neviem.
Znovu mi to zlomilo srdce.
A teraz si tu a pozývaš ma do cukrárne a prinesieš mi darček, vravíš že pre teba mám oveľa väčšiu hodnotu ako meč ktorý si si objednal cez net a ktorý má väčšiu hodnotu ako nové auto.
Objímaš ma a vravíš že mám najkrajší zadok aký si kedy videl.
Srdce sa mi rozbúši ako ako ani to neviem k ničomu prirovnať.
Capneš ma po ňom, zasmeješ sa a pustíš ma.
A ja som mimo ale ovládnem sa a len sa smejem s tebou hoci sa za to neznášam pretože to čo som by som chcela v tej chvíli urobiť som neurobila.
Rozumieš mi a čítaš si vo mne ako v otvorenej knihe, vidíš mi až na dno duše a mňa to vytáča a priťahuje zároveň.
Sem si tak podobný!
A pritom aj trochu rozdielny.
Ale tá podobnosť tvorí kombináciu ktorá je veľmi deštrukčná časom pre oboch a predsa je to silnejšie ako ja,ako čokoľvek čo som doteraz zažila.
Hlavou sa mi preháňajú myšlienky že ťa nedokážem nenávidieť ani prestať milovať.
Nech urobíš čokoľvek.
Štve ma to, ničí,nechápem ,som mimo.
Asi je to aj kúzlo prvej skutočnej lásky.
Ale on.
Spomínam si ako si ma dlho získaval, ako sa snažil.
Ako sme boli na kúpalisku a hoci nevie plávať pokúšal sa o to a vtedy bol tak roztomilý.
Alebo ked ma chytil na ruky a nosil ma hore dole po bazéne.
Ako si ma vždy privinie a ja sa strácam v objatí jeho skoro 1,90 vysokého tela.
Ako si rozpustí a rozčesie vlasy a zakryjú mu chrbát skoro až po pás.
Ale predsa keby vyhlási že je koniec asi by ma to tak nevzalo ako ked si to ty pochopil ako koniec.
Stále som mimo.
V jednu chvílu si myslím že to čo cítim je blbosť a on je pre mňa tá najlepšia voľba pretože istým spôsobom v maličkých chvílach cítim pokoj, a mám pocit že ja som jeho pokojom.
Aj napriek tomu však myslím na teba a je to znovu silnejšie ako ja.
Neviem sa sústrediť,nemám chuť jesť a jem až ked som úplne hladná, nič sa mi na brigáde nedarí- dnes asi 15x storno,potom som si položila platobnú kartu zákazníka na kasu a samozrejme že ked sa otvorila tak karta zapadla a ja som ju musela ospravedňujúc sa stále dokola zákazníkovi že ma to fakt mrzí asi 5 min vyťahovať s asi milimeter širokého a asi 5 cm hlbokého neprístupného priestoru.
Ešte štastie že som ju nezlomila.
A nielen na brigáde.
Na prednáške kedy máme čosik písať sedím a čumím na biely papier,a myslím na teba.
Potom pomaly stále na teba mysliac začínam čosi písa aby sa nepovedalo.
A stále počúvam hudbu až kým mi profka nepovie či by som mohla vypnúť to rádio.
A na konci prednášky do mňa pred skupinou rýpe do mňa za môj skoro prázny list papiera.
Že či ma to vôbec nezaujíma, a že či mi je to jedno.
Mali sme napísať kam by sme sa chceli ísť pozrieť na prax.
A ja?
Mala som hlavu prázdnu.Nič ma nenapadalo teda okrem myšlienok na teba.
Ako to tak vidím som zase definitívne v riti.
Ty si jednoducho prídeš a ja som z teba vždycky v háji.
A teraz si neviem predstaviť ako sa jemu pozriem do očí a poviem mu že ho lúbim.
V poslednej dobe to už vravím len tak.
Zo zvyku.
Aspon ten dojem mám teraz.
Pripadám si ako najväčšia špina a zradca.
Čo si myslím vlastne?
Prečo.Prečo si jediný kvôli ktorému som vždy ochotná nájsť spôsob spraviť aj nemožné len aby som ťa videla sa smiať?
Prečo mi pohľad tvojich zeleno šedých očí rozbúši srdce? prečo sa v nich topím?
Prečo stále dokola počúvam našu pieseň aj ked viem že byť s tebou nemá budúcnosť?
Prečo mám pocit že si sa zmenil a pritom zostal taký aký si bol?
5 rokov čo sa poznáme je dlhá doba.
Hm, prišla som do triedy a sadla si na miesto ktoré mi vyhovovalo.
Bol to prvý deň a ja som strašne chcela urobiť dobrý dojem,pretože to pre mňa znamenalo nový začiatok po roku strednej, kde som moc oblúbená nebola.
Avšak nevzala som si dážnik a tak som v tej lavici sedela s mokrými vlasmi a oblečením a pripadala som si že vyzerám strašne zle.
A ty si prišiel a sadol si si ku mne hoci v triede bolo mnoho voľných miest.
Neskôr ked sme sa o tom bavili si mi povedal že som na teba pôsobila veľmi sympaticky a zároveň som ťa akosi nevysvetlitelne priťahovala.
Vravel si že to dodnes nechápeš a ja to takisto nechápem.
Myslím na teba a usmievam sa.
Hnevám sa,
A zároveň mám chuť ísť za tebou a hned ťa objať a povedať že ťa už nikomu nedám.
Ale to všetko sú myšlienky a veci čo asi nikdy nespravím.
Na chate som ti pri našom rozhovore poležiačky na posteli v objatí povedala že na mňa nesmieš čakať a že musíš byť štastný.
Pritom som si priala aby si povedal že na mňa počká tak dlho kým sa nevrátim.
Povedal si viem takým spôsobom akoby si si myslel práve tú vetu čo som chcela počuť.
Zadíval si sa na mňa a ja už som nič nedokázala povedať.
Pretože som sa utopila v tvojom pohľade a tlkote tvojho srdca.
Je to tak dlho a predsa mi to pripadá akoby to bolo všetko len včera.
Hraje sa so mnou ten srandista zvaný čas ktorý mi zmazal väčšinu bolesti čo sme si spôsobili a nechal len to dobré?
Prečo si pamätám toľko vecí zo vzťahu s tebou a s zo súčasného vzťahu s ním si neviem poriadne spomenúť skoro na nič?
Možno plynie až moc pokojne.
A teraz tu sedím, počúvam dookola jednu pesničku po japonsky a píšem tento blog a náladička je preč.
Znovu som s teba mimo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár