Tak ako sa mám? dobre znela moja odpoved super.
V poslednej dobe som cítila v duši pokoj.
Mala som pocit že všetko je tak ako má byť.
Ale po dnešku ho už zasa nemám.
Znovu mi ukázal svoju desivú temnú stránku.
Boli sme nakupovať.
Mamina mi zavolala že či nemôžem mojim trom bratrancom niečo vybrať na vianoce.
Nejakú spoločenskú hru.
Tak som pozerala nejaké spoločenské hry rozmýšlajúc nahlas ktorú by som im mala kúpiť ked väčšinu hier už majú.
Potom som na pár minút pozrela hry na počítač, a potom ako sme odchádzali som vybrala dvd.
On sa celý čas tváril strašne naštvane a mal reči typu nech im teda nekupujeme nič že či sa niečo stane ked im nič nedáme alebo prípadne nech im všetkým trom kúpime dostojevského ktorého určite nebudú chcieť a tak si tie knihy nechá on.
No čo už toto je typický chlap typu prídem vezmem zaplatím odídem.
Ale moje nervy s toho boli na nervy ako môj spolužiak zo strednej zvykol hovorievať.
A ešte sa opýtal že či sa hnevám.
Zvýšil si hlas, a bol si podráždený.
A kdo by nebol že?
Dostáva sa mi odpovede.
Ok nič nepoviem.
ved načo aj ved on to aj tak obráti vždy tak že on len reaguje na iných hlúposť.
Jasné ved on to robí vždy.
Vtedy má len on pravdu, a ak si niekto myslí niečo iné nie je to správny názor.
Ale vravieť mu to?
a načo.
Aj tak mi na to len povie že to nie je pravda.
Ked je takýto čo je asi 50 % všetkého času chodím okolo neho po špičkách.
Som s ním a neviem čo s tým.
Mám poslednú dobu pocit akoby ma programoval.
Len tak ako to on robí je to správne.
Hoci uznáva že na moju úroveň používania pc nemá, a tiež nevie plávať a netancuje.
No čo tieto veci ako plávanie a tancovanie,... nie sú úplne najdôležitejšie.
Ale aj tak je to taký divný pocit.
Nie som povaha čo by sa rada nechala komandovať a predsa sa nevedomky nechávam.
A on či to robí zámerne alebo nevedomky, ale začína mi to liesť na nervy a neviem čo s tým.
Všetko musím vysvetlovať a aj tak si to on vysvetlí po svojom a prekrúti všetko, sťažuje sa že mu nič nepoviem ale ked začnem tak ma nenechá dopovedať a dopovedá za mňa ale úplne zle. no čo vôbec mi nerozumie.
Dalšia z vecí čo som u teba nezažívala.
Ty rozumieš často aj bez slov.
Vidíš mi na dno duše.
No ako vidím je ťažké milovať dvoch mužov.
Som s ním a neviem čo s tým.
Bola som s tebou a cítila som sa sama.
V čom som to uviazla?
V akejsi spleti, či pavučine utkanej z minulosti a prítomnosti?
Alebo ma len dohnala a chytila minulosť pred ktorou som tak statočne rok či dva utekala?
Neviem ale ked to čoskoro nevyriešim asi zošaliem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár