V posledných dvoch dňoch som totiž naprosto a úplne zmätená.
Zdá sa mi to alebo som sa stala predmetom naťahovania sa dvoch mužov?
S jedným som chodila a už dlho nechodím a s tým druhým mám 1,5 ročný vzťah.
Avšak momentálne neviem čo chcem.
Hej dobre bývalý nechce aby som sa k nemu vrátila teda aspoň to nepovedal.
Ale správa s atak akoby ma chcel znovu získať.
A veľmi sa mu to darí.Aspoň do tej miery že som zmätená.
A súčasný sa snaží pretekať s bývalým a kupuje mi darčeky a stále dokola mi vraví ako moc ma ľúbi v takej intezite až mi to lezie na nervy.
A najväčšia sranda je vo výroku rozhodni sa srdcom.
Pretože srdce vraví bývalý a hlava súčasný a zároveň sa oba dva orgány hádajú pretože hlava srdcu pripomína ako veľmi sme sa s bývalým navzájom zranili a srdce mu zas oponuje ako dobre mi bolo a že vtedy som to bola skutočne ja.
A dalej srdce hlave vraví že teraz nie som vo svojej koži a že na tej oslave narodenín jeho rodičov som sa necítila vo svojej koži a oveľa prirodzenejšie som sa cítila na obede u bývalého kde nebol priam sterilný poriadok, naopak bolo tam po zemi pohádzaných kopu hračiek pretože má dvoch mladších bratov a sušilo sa prádlo na chodbe a
Proste sa hádajú a ja som z toho zmätená.
Nič nie je ako má byť.
Súčasný do mňa rýpe že prečo som smutná a vraví že sa nemám trápiť, a pod.
Chápem že má o mňa starosť a som rada že mu na mne záleží ale vôbec mi nerozumie.
Keby hej tak mi nevraví nech sa netrápim napr. testom ktorý mám písať hoci som mu už predtým x krát povedala že mi je šumák či ho napíšem alebo nie.
Aj tak ma ten predmet tá škola moc nebaví.
A takéto veci sa mi s bývalým nestávali.
Proste ma chápal a poznal tak dobre až som mala pocit že mi vie čítať myšlienky.
Ale jeho špecialitou zas bolo že večne na mňa nemal čas.
A tak som teraz zmätená a stratená vo svojich citoch.
Mám chuť sadnúť na prvý autobus čo pôjde a zdrhnúť niekam daleko a vypnúť obidva telefóny,notebook a neudať adresu.
Proste vypadnúť aspoň na mesiac a môcť v klude rozmýšlať.
Nechcem nikoho raniť ale tuším že sa tomu nevyhnem.
Dokelu prečo sa vždy ja musím zamotať do takýchto blbých vecí.
Nenávidim tento pocit stratenosti a nerozhodnosti.
Hoci srdce nie je na vine.To vidí veľmi dobre.
Na vine je hlava.
A tak zostávam stratená a zmätená nadalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár