A nič také ako lásku som necítila.
Som zradca.
On sa tak snaží aby mi bolo dobre a ja na neho vôbec nemyslím.
On stále vraví že ma lúbi a ja mám pocit že to chce počuť tiež, ale ja to nepoviem pretože keby hej tak to nie je úprimné.
Snažím sa telefonát skrátiť tak aby to nevyznelo blbo.
Vraví ale ty ma už tuším nelúbiš.
A ja neviem čo povedať.
Pravdu?
Ale aká je pravda?
Lúbim ho či nie?
Prečo sa moje city k nemu menia v lahostajnosť?
Vravím aby si dával na seba pozor a myslím to vážne, ale aj tak necítim ten cit ktorý mi rozbúchava srdce.
Tak veľa pre mňa urobil a čo robím ja?
Pomaličky ho zrádzam.
Hladám dôvody prečo neísť von.
Nie je mi dobre,je mizerné počasie, mám mizernú náladu,..
Teda s tou mizernou náladou je to vlastne pravda.
Moja sestra je od včera v nemocnici pretože dostala s autom šmyk a vrazila do autobusu.
A ja som sa v tej chvíli ako volal jej snúbenec a oznámil mi to kedže nemal číslo na našich rozklepala ako keby bolo v izbe -20 a ja som mala na sebe len tenké šaty.
Niekto by povedal že ma Boh trestá za to ako sa správam.
A musím uznať že mi to aj preblesklo hlavou ale nič také nie je pravda.
Jenoducho tomu neverím.
A na čo by aj bolo dobré tomu veriť?
Pozerám na monitor ako sa snažíš ma rozveseliť a zasmejem sa akože sa ti to podarilo.
Usmievam sa nadalej ale keby poznáš moje úsmevy tak vieš že je to len preto aby som zamaskovala svoje pocity.
Som zradca.
Ale koho zrádzam?
Teba?
Seba?
Oboch?
Koho?
Premýšlam že zmením aj školu.
A splním si celoživotný sen.
Ale na to nemajú naši peniaze a ja štipko nedostanem.
Takže čo dalej?
hladám na nete prácu.
Ale nič riadne nenachádzam.
Pozerám dalej snád nájdem.
Ak to myslím vážne musím si na to zarobiť.
Ale nezradím a nesklamem tým rodičov ktorí už tak majú toho dosť na pleciach a ktorí dúfajú že narozdiel od sestry školu dokončím?
Alebo by som zradila seba keby to nadalej študujem?
Keby som nadalej s ním?
Koho čo zrádzam?
Svoje srdce?
jeho srdce?
čo vlastne čakám ?
že ti poviem že ťa milujem a ty mi povieš aby som s tebou zostala už navždy?
prečo?
prečo by si to mal spraviť?
ved už je to taká doba.
cítiš po takej dobe ešte vôbec niečo?
Alebo som v tom sama?
Tvoj hlas v telefóne mi raz vraví že v tom sama nie som a druhýkrát že som.
nevyznám sa v tom.
Ale to ako sa správaš ma núti premýšlať.
Aj to ako sa správam ja.
Prečo sa mi rozbúši srdce od strachu že ma odmietneš.
Preto ako som sa správala a čo som všetko povedala v snahe zamaskovať pred spolužiakmi ktorí nám rozbili vzťah čo skutočne cítim.
Zradca, zradca,..
tak sa cítim.
Neviem čo zo sebou.
Čo sa to deje?
prečo sa takto správam?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár