- single.
Ráno otvoríš oči v prázdnej posteli a na chvíľu ťa premôže ten nepríjemný, našťastie rýchloprchavý pocit osamelosti. Okamžite sa však spamätáš a nahradíš ho hrdosťou na to, že si single. Najradšej by si si to vpisovala aj do kolónky „rodinný stav" v dotazníkoch.
Po ixtom rozchode si sa samote aj tešila. Ale potom bola akási dlhá, prerástla do osamelosti, sadla ti na jedno plece, na druhom sa usalašila jej kamoška depka a zatláčali ťa niekam do temnôt života opustenej, po nociach do vankúšov plačúcej a trápiacej sa. Chodila si, blúdila, sama, a hľadala toho, komu by si ráno nachystala raňajky aj za cenu nenalíčenej tváričky ráno v práci; niekoho, s kým by si pozerala večerné správy a chodila na kultúru, niekoho, po kom by si napaprčená zbierala bordel po byte a na koho by si mohla šomrať, keby si vstala hore zadkom; niekoho, kto by ťa objal pevnými ramenami, šepkal ti nežné slovíčka do uška a komu by si sa v tom bezpečnom náručí mohla schúliť pred všetkým zlom sveta a kde by si mohla snívať.
Zvykla si si na svoje spoločníčky. So Samotou ste sa párkrát riadne sťali, ešteže ťa nikto nevidel, a Depka, tá ťa navštevovala len pár dní do mesiaca spolu s kamošom PMS-kom. Párkrát vás vo vašom spolužití vyrušil nejaký príslušník opačného pohlavia, ktorý prešiel tvojou posteľou a možno sa na chvíľu zastavil aj v tvojom živote, no potom nebol čas, alebo bol niekto iný, alebo ste si chceli zachovať svoju nezávislosť a tak ste sa na rázcestí rozhodovania, čo a ako ďalej, pustili každý inou, ľahšou krajnou cestou, ako keby ste sa vydali to strednou, kamenistou, plnou prekážok. Načo, nie? Veď život je už aj tak sám osebe plný prekážok. Ostala jazva na srdci a viera v skutočnú lásku sa s každým novým sklamaním rozplývala ako ranná hmla. Len s tým rozdielom, že z rannej hmly vyskočí slniečko.
A potom to prišlo. Náhle, ako blesk z jasného neba, tak sa to hovorí. Prestala si sa zhrýzať, prestala si smútiť. Padla si až na dno svojej opustenosti, osamelosti a tam si si prečítala to čarovné slovo. Single. Už nie „tá, čo nemá šťastie na chlapov", „tá, čo ju každý okašle", „tá prieberčivá"... Single. „S" ako samostatná. Sexi. Slobodná. Sebavedomá. Pretože si single.
A si na to hrdá. Konečne si našla nejaký záchytný bod, lano, po ktorom si sa dostala na slnkom zaliaty svet tých, ktorí si svoju slobodu a nezávislosť strážia ako pitbul práve odtrhnutú ruku.
Odkedy si single, môžeš si robiť, čo by si ako opustená, osamelá nespravila. Ideš sama do kina. Sama sedíš na káve, kúpiš si, čo chceš, aj desať párov topánok za jednu sezónu, čo si navaríš, to si zješ, čo si upraceš, to ostane upratané. V telke pozeráš, čo chceš, svoj sarkazmus si cibríš na romantických filmoch s cynickým úsmevom na tvári. Pohrdlivo sa usmievaš aj na zaľúbené páriky a vidíš už ich koniec, o ktorom oni ani netušia a ktorý si ani nepripúšťajú. Za staršími pármi, držiacimi sa za ruky, vidíš hádky za zavretými dverami bytu. Flirtuješ, s kým chceš, a keď chceš, ideš s ním do postele. A ráno sa všetko skončí, ak máš šťastie, tak odíde pred úsvitom. Nie si z toho smutná. Kamaráti si musia pomáhať, a keď to bol neznámy, si rada, že sa nezačalo nič, čo by tvoju singlekarmu mohlo narušiť. Si a chceš predsa ostať nezávislá!
Občas príde splín, a ty zatúžiš držať niekoho za ruku, deliť sa s niekým o svoje pocity, vo svojej zaľúbenosti sa priblblo usmievať na okolie a snovať plány o ňom, vašich dvojičkách a veľkom psovi. O rodine. Lenže to by ti prekazilo tvoju kariéru, v ktorej ti ako single nič nebráni, prekazilo by ti to tvoje dovolenky, na ktoré chodíš s kamoškou a ktoré sú jedna veľká žúrka, po ktorej potrebuješ pár dní na zotavenie, zasiahlo by to do tvojho cenného voľného času. A tak si navlečieš na nohy hrubé ponožky, sadneš na posteľ, otvoríš fľašu, prisunieš pytel papierových vreckoviek a v slzách utopíš ten blbý pocit, čo sa opovážil ohroziť tvoj singlestav. S očami pomlčkami - ako alergický japonec v čase peľovej sezóny - presvedčíš samu seba, ako je fajn byť single, nikto ťa v tomto stave nevidí a nikomu nemusíš vysvetľovať, že ti fakt nič nie je a všetko je ok, hoci opak je pravdou.
Opak je pravdou. Kdesi v hĺbke duše, v najposlednejšom poslednom kútiku tvojho srdca však túžba nebyť sama stále žije. Tá sa nedá v slzách utopiť, ani inak zabiť. A keďže život má zmysel pre humor a najradšej sa hrá so zúfalcami, pošle niekoho, do koho sa nejakým pre teba záhadným spôsobom zaľúbiš a pre koho svoje priority prevrátiš naruby, komu rada venuješ svoj vzácny voľný čas a s kým si plánuješ budúcnosť. Ale iba potichu, sama pre seba, aby si to nezakríkla, aby sa dotyčný nezľakol, veď poučená z lifestylových časákov vieš, aké témy sa pred mužmi nesmú otvárať. Deti, budúcnosť, svadba, spoločný život...A že ten druhý po tom túži tiež? Božeuchovaj! Od takého rýchlo ruky preč! Okamžite začneš robiť všetko pre to, aby si sa zo svojho šťastia, do ktorého si tak náhle padla, dostala. Rozchod je nevyhnutný. Veď čo keby to opäť nevyšlo? Vieš dobre, že skôr či neskôr by nastala rutina, keď opojné kúzlo zaľúbenia vyprší a nič nie je ako predtým. Keď sa človek „zmení", pretože si je tým druhým viac - menej istý a nemusí už ukazovať iba svoju pravú tvár, ale dôveruje vzťahu natoľko, že si dovolí byť sám sebou. Bojíš sa. Nie ako by si to zvládla ty, ale ako by to zvládal on, keby si už nebola tou permanentne milou, zábavnou a večne nadržanou. Bojíš sa, že by ťa potom ľahko vymenil za nejakú zo začiatku milú, zábavnú a večne nadržanú. Veď nevera je súčasťou takmer každého vzťahu. Bojíš sa, ako by si to zvládla. Bojíš sa, máš strach, že ten, koho miluješ a s kým by si si konečne chcela splniť svoj sen o rodine, v ktorý si už prestala dúfať, ťa zase raz sklame. A to nechceš. Nechceš plakať po nociach, nechceš chodiť ako bez duše, nechceš sa trápiť, nechceš čakať na ďalšieho, ktorému budeš po predchádzajúcich kopancoch veriť ešte menej, ako tomu predošlému, ak je to vôbec možné. Alebo komu nebudeš môcť vďaka všetkým tým predošlým sklamaniam veriť, hoci možno práve on bude ten, komu by si konečne mohla.
A tak si spomenieš, že si vlastne silná, nezávislá žena a ako ti bolo fajn, keď si bola single, a pošleš ho do preč. A tak je sklamaný on, si sklamaná ty, trápite sa ako zvery, pretože si nedokázala prijať, že by si mohla byť aj ty šťastná, že máš na to nárok, že síce treba trochu bojovať, ale odmena je o to sladšia... Preplačeš pár nocí, pár dní budeš chodiť ako bez duše a pár rokov sa budeš trýzniť myšlienkami, aké by to bolo, keby ste ostali spolu. Možno už by ste mali tie dvojičky, alebo aspoň veľkého psa.
Všetko schováš pod singlepokrievku, presvedčíš samu seba o správnosti svojho rozhodnutia a okolie ťa opäť vníma ako silnú, slobodnú, sebavedomú.
Len či si tak aj šťastná.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Hádať sa, kričať a pre neho plakať. To jemné pohladenie a slová bude to fajn keď ležíš v slzách.
Je vzácnejšie ako vyť single.
A je to tam
Pekné