***
Mark veselo bubnoval prstami po volante. Bol piatok, jeho najobľúbenejší deň a on sa tešil domov. Miloval víkendy, pretože miloval svoju rodinu a ďakoval za každý okamih, ktorý mohol stráviť s nimi. Samozrejme cez týždeň bol tiež doma, no v každodennom pracovnom zhone si nikdy nenašiel toľko času ako cez víkendy. Trochu pritlačil na pedál, nakoľko chcel byť doma skôr ako obyčajne.
***
V diaľke zazrel svetlá. Auto! Opatrne vystrčil ruku, v snahe stopnúť ho. No vodič auta akoby ho nevidel, len rýchlo prešiel okolo. Liam sa nevzdával. Vždy, keď uvidel blížiace sa svetlá, rýchlo vystrel ruku. Avšak autá zakaždým prešli okolo neho bez záujmu zastaviť a zviesť ho. Mal v pláne odviezť sa do najbližšieho mesta a tam ísť do ubytovne pre tulákov. Poskytovali tam nocľaháreň a niekedy aj teplú hrachovú polievku. Dúfal, že sa tam dostane, pretože v chladnom januárovom počasí nemohol už dlhšie žiť. Rozpadnuté tenisky a starý sveter mu už nestačili na zahriatie.
Znovu vystrel ruku, no modrá fordka nezastavila a náhlila si ďalej.
***
Pri malej benzínke sa však stala akási dopravná nehoda a on uviazol v zápche. V iný deň by ho to rozčúlilo, no rozhodol sa, že dnes bude pokojný. Aby mu rýchlejšie ubiehal čas pozoroval ľudí na benzínovej stanici. Akýsi starší pán sa hádal s mladým černochom. Mark nemohol poznať dôvod ich hádky a v podstate ho to ani nezaujímalo. Pri pohľade na černocha si však spomenul na svoj minulo týždňový prípad s Jimmym Vouxom, známym pašovateľom drog. Prečo to títo mládenci robia? Mohli by sa vzdelávať a normálne pracovať no oni... Nechápavo pokrútil hlavou a v mysli sa mu vynoril generálov hlas : Nikdy nevieš čo spravia. Sú čierni. Treba sa mať pred nimi na pozore. Mark nikdy nebol rasista, no nebral generálovi jeho názor. Odrazu sa autá pred ním pohli, odtrhol teda oči od černocha a pohol sa aj on.
***
36. 36 aút a nikto mu nezastavil. Liam mierne znervóznel. Začínalo sa stmievať a zimné noci bývajú chladné. Netúžil sa ďalšiu noc triasť pod mokrým kartónom a tak znovu vystrel omrznutú ruku s nádejou, že sa nájde niekto s trochou súcitu.
***
Husté sneženie mu sťažovalo viditeľnosť. Aj keď každú chvíľu odhŕňal sneh stieračmi, veľmi to nepomáhalo. Pri miľníku 86 si však všimol akúsi postavu. Bola celá zasnežená, no pravú ruku mala bojovne vystrčenú. Stopár. Čudoval sa prečo, stopuje v takomto počasí, no asi má na to nejaký dôvod. Pár metrov pred stopárom spomalil a zablikal svetlami.
***
Konečne! Liam si všimol spomaľujúce auto a keď videl bliknutie rozbehol sa k nemu. Bol to čierny Wolkswagen a on dychtivo otvoril dvere spolujazdca.
,, Idete do Milton Town?" No poriadne ani nečakal na odpoveď a nahrnul sa do vykúreného auta.
***
Mark sa nestihol ani spamätať a už mu stopár sedel na sedadle. Pozorne sa na neho zahľadel. Bol to chlap približne v jeho veku a jeho zanedbaný výzor ho odpudzoval. Pri pohľade na neho mu po chrbte prebehli zimomriavky. Bol to černoch. Spomenul si na generálove slová a aj keď na to nemal dôvod začal byť ostražitý.
,, Ďakujem vám, konečne niekto kto sa zľutoval."
,, Niet začo" precedil Mark pomedzi zuby a kŕčovite zvieral volant. Na križovatke naskočila červená a on musel zastaviť.
,,Pozrite..." Liam siahol do vrecka a chystal sa ukázať mu svoju figúrku šťastia.
Mark zaregistroval ten pohyb a s myšlienkou, že sa má mať na pozore urobil najväčšiu chybu svojho života. Mysliac si, že ho chce černoch ohroziť bleskurýchle vytiahol pištoľ a bez rozmyslu mu vpálil guľku do hlavy.
Liamova hlava odkväcla nabok. Ruka, v ktorej zvieral figúrku sa mu samovoľne otvorila a figúrka spadla na zem.
S hrôzou hľadel na to, čo spravil. V snahe zachrániť svoj život pred ničím ukončil život nevinného človeka.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
1ivanushka1
5. 1.januára 2012 20:49
to je také smutné
5
zaujímavé pre mňa už len pre to, že je to po dlhom čase na birdzi blog, ktorý bol napísaný presne takým štýlom, ktorý ma primel k tomu, aby som si ho prečítala až do konca.
7
velmi pekny blog, na tvoj vek len je divne, ze typek pri sebe nosil odistenu zbran, to je dost nebezpecne
Napíš svoj komentár