Odtrhla som pohľad od obrazovky, vstala som a veľmi neochotne som zišla dole. Mama sedela v kuchyni spolu s mojim budúcim nevlastným lúzrom. Teda vlastne Frankom. Že tak sa volá. A že ho tak mám volať aj ja. No jasné. Zabudnite. Navždy to bude lúzer.
Na kolenách mu sedel môj malý brat Jimmy. Jimmy mal osem rokov a na svoj vek bol hrozne malý. Čierne strapaté vlasy mu trčali na všetky strany a v rukách žmolil svoju obľúbenú ovečku. Bol iný ako ostatné deti. Nezaujímali ho veci, ktoré zaujímali jeho rovesníkov. Často ma prekvapil svojim filozofovaním o veľkých veciach. Zaujímali ho len veľké veci. A ovečky, samozrejme.
Jimmy na mňa pozrel otráveným pohľadom. Zjavne sa mu nepáčilo, že musí sedieť na kolenách tomu lúzrovi. Nečudujem sa mu.
„ Nell sadni si.“ Mama na mňa vrhla široký úsmev a odsunula mi stoličku.
Sadla som si a čakala čo bude nasledovať.
Mama sa pomrvila, chytila ma za ruku a pozrela na mňa pohľadom ako z reklamy. Neznášala som ten pohľad. Vždy keď ho nahodila vedela som, že odo mňa bude niečo potrebovať. Dnešok nebol výnimkou.
,, Tak o čo ide?“ Vyhŕkla som skôr než mama začne odrapkávať svoju reklamnú formulku.
,,Nell ako už vieš tuto ja s Frankom sa budeme brať.“ Pozrela na neho láskyplným pohľadom a pohladkala ho po drsnom líci. Dopekla čo na ňom vidí? Frank má najmenej pätdesiat, mastné šedé vlasy a v hlave ani štipku rozumu. Vlastne niečo má. Peniaze. Peniaze, ktoré mamu odjakživa fascinovali.
,, No takže budeme sa brať a ako vieš po svadbe sa chodí na nejakú dovolenku.“
Prevrátila som očami.
„Mohla by si už konečne prejsť k veci? Dobre vieš, že nemám takéto obkecávanie rada.“
Skôr než stihla mama reagovať ozval sa lúzer. Pardon Frank. Dôležito si odkašľal a pozrel na mňa prísnym otcovským pohľadom.
,, Nellisa Joane Shirleyová takto by si sa so svojou matkou rozprávať nemala. Je to neskutočne drzé a tvoja matka si to nezasluhuje. Myslím, že máš dosť rokov aby si si mohla dávať pozor na to, čo hovoríš.“
,, Frank, Nell nemá rada keď ju niekto oslovuje celým menom.“ Zamiešal sa Jimmy do rozhovoru. „ Najradšej je keď ju voláme len Nell.“
Môj malý braček ma ako vždy podržal.
,, Nechaj to tak Jimmy. Lúzri veľa vecí nepochopia.“
,, Nellisa!“ Okríkla ma mama.
JImmy sa rozosmial, mama sa tvárila naštvane a lúzer sa na mňa nechápavo pozeral spoza špinavých okuliarov. Očividne nepochopil slovo lúzer.
„ Dobre ako vidím ZASE som niečo prehnala. Skutočne ma to mrzí. Skôr než odídem do svojej izby mohla by som sa už konečne dozvedieť čo také dôležité si mi chcela povedať?“ Dávala som si záležať aby to vyzeralo, že ma skutočne mrzí čo som povedala. Nemrzelo ma to vôbec.
Zdalo sa, že mame takéto ospravedlnenie stačilo.
„ No takže, Nell. Pôjdeme na dovolenku!“ Mama roztiahla ruky akoby čakala, že jej vbehnem do náručia. Nestalo sa.
„ Hmm no dobre. A kde?“ S nezáujmom som sa opýtala.
„ Do Španielska.“
„ Aspoň že tak. Dúfam, že ste vybrali nejaký normálny hotel, v ktorom ponúkajú aspoň trochu zábavy pre ľudí v mojom veku. Nechcela by som sa na dovolenke nudiť.“
Frank si znovu okašľal, určite sa chystal spustiť nejaký ďalší monológ o mojej zlej, nevďačnej povahe.
Mama ho však prerušila.
„ Ale Nell. Je to NAŠA dovolenka.To znamená, že ty s Jimmym ostávaš doma.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinuska569
1. 11.novembra 2010 18:53
jéé! teším
Napíš svoj komentár