Hetaher- moja najlepšia kamoška. Poznáme sa už od škôlky. Heather bola vždy iná ako ja. Jednoznačne k nej patril jemný hlások a perfektne vytvarované pery. A tie vlasy. Vždy som jej závidela jej dlhé, husté vlasy. Keď som bola menšia s láskou som jej ich prečesávala a tajne si želala aby sa moje tri vlasy na hlave zmenili na vodopád vlasov aký má ona. Želanie sa mi nesplnilo. Dalo by sa povedať, že Heather bola stelesnenie dokonalosti. Ale úplne najlepšia na nej bola jej neskutočná skromnosť. Áno vedela, že je pekná. Nikdy sa však nevyvyšovala nad ostatných.
„ Áno vážne. Moja skvelá mamička vymyslela ďalší z jej skvelých nápadov.“
Heather pokrútila hlavou.
„ Ale, ale veď to nesmie! Nesmie ťa nechať samú s Jimmym doma. Chápem, že sa o Jimmyho dokážeš postarať ale čo nepredvídateľné udalosti? A musíš sa aj učiť do školy. Tento rok je pre nás prelomový! Nemôžeš ho len tak flákať. A ešte sa starať aj o domácnosť. Veď to nejde!“ Do hlasu Heather sa vkradla mierna panika.
„ Poviem ti tak., že na to mama vôbec nemyslela. V týchto jej nápadoch zvyčajne takéto “ drobnosti“ nerieši. A neostaneme sami doma. Teda nie tak celkom. Bude na nás dozerať Sarah. To je tá mamina setra čo...“
„ Čo žije v garsónke so svojimi štyrmi deťmi na opačnej strane mesta.“ Dokončila za mňa Heather. „ Máš pravdu postará sa o vás.“
„ No dobre máš pravdu. Budeme sami doma. Ale nejako to zvládneme. Neboj sa.“
„ Bojím sa Nell. Zďaleka to nebude také ružové ako si to predstavuješ.“
„ Hej!“, osopila som sa, „ nepredstavujem si to ružovo. Viem že to nebude ľahké. Ale ja to zvládnem.“
Heather pokrčila plecami. Mala to znamenať keď myslíš.
Chvíľu sme len tak bez slova kráčali. Takmer som počula ako Heather v hlave bzučia myšlienky.
„ A kde to vlastne idú?“ Opýtala sa.
„ Najprv do Španielska, potom k jeho rodičom a nakoniec si chcú spraviť ešte nejaký menší výlet po krajine.“
„ Čože?!“ Vykríkla Heather. „ Koľko chcú byť preč?!“
„ Dva mesiace“, povedala som ledabolo.
„ Dva mesiace?!“ Heather skoro vyliezli oči z jamiek. Ostala stáť, plné pery mala otvorené v nemom úžase. „ Dva mesiace?“ Zopakovala. „ Dva?“
Prevrátila som očami.
„ Áno dva. Nejaký problém?“
Otvorila ústa, že mi odpovie no predbehla som ju.
„ Nie Heather nie je to problém. Aspoň ja s tým problém nemám. A týmto považujem túto tému za ukončenú. Ak chceš stihnúť školu radšej švihaj.“
Heather prikývla a bez slova sme sa ponáhľali k budove školy.
--------------------------------------------------------------------------------------------------
„ Do riti! Prišli sme neskoro!“ Zlostne som kopla do školskej brány.
„ Prišli sme neskoro ale má to jednu výhodu.“ Heather sa tajomne usmiala.
„ Akú výhodu? Prišli sme neskoro. To nie je žiada výhoda.“
„ Nehádaj sa a radšej sa otoč.“ Heather ma chytila za ramená a otočila ma o stoosemdesiat stupňov.
A tam stál on.Dylan. Ten Dylan do ktorého som bola zamilovaná. Ten Dylan, ktorý ani nevedel, že existujem. Tento rok končil školu.
Sedel na lavičke a ako vždy niečo opravoval. Aj toto ráno pomáhal školníkovi. Bledá ofina mu padala do očí, vyšportované ruky mal celé zamazané.
„ Haló!“ Zatriasla mnou Heather. „ Sa spamätaj! Spamätaj sa a niečo rob!“
„ Čo? Mám ísť za ním a pozvať ho do kina? Nie, nemyslím, že je to ten najlepší nápad.“
„ Nie, nie je to ten najlepší nápad! Choď za ním a popros ho nech ti dá kľúče od brány.“
„ Nemôžeš ísť ty?“
„ Choď.“ Heather ma silno postrčila a ja som sa tackajúc pobrala k Dylanovi.
Chvíľu som len tak stála za jeho chrbtom a čakala som kedy sa otočí. Keď som však zbadala Hetaher, ktorá netrpezlivo dupkala nohou, vzdychla som si a poklepkala Dylana po pleci.
„ E-e-e ahoj!“ nahodila som široký úsmev.
„ Ahoj?“ Prekvapene na mňa pozrel Dylan.
„ Nooooo kľúče! Vieš.... nooo.....je veľa hodín...a....už je zatvorené! A žeee..... kľúče by sme..ee... potrebovali.“ Som ja ale pekná traperka. Nedokážem vykoktať ani jednu vetu.
„ Jasné. Chytaj.“ Dylan vytiahol z vrecka kľúče a hodil mi ich. Samozrejme, že som ich nechytila.
„ Ďa...ďakujem!“
Otočila som sa, zakopla som o zem, ledva som udržala rovnováhu a celá červená som išla otvoriť tú sprostú bránu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár