Henny ležala na posteli s tvárou zaborenou v dlaniach. Ticho zavzlykala. Už je to tu zas. Spomienky. Spomienky na ňu. Na tie jej dlhé, husté vlasy. Úprimný úsmev a tmavé oči. Ktovie kde je teraz? Je niekde so svojou starou mamou a užíva si babičkinu lásku. Čo keď už zabudla? Čo keď už zabudla na nás? Je preč osem mesiacov. Možno už zabudla. Aj batoľatá už zabudli. Gary sa už prestal vypytovať kde je jeho milovaná Shayna. On zabudol. Ale ja nie. Ja nezabúdam.
Henny sa prevrátila na druhú stranu a zaslzenými očami skúmala popraskaný plafón. Rozhodla sa. Musí ju vidieť. Navštívi ju. Pôjde za ňou, naposledy ju objíme a potom odíde. Len musí vidieť že je zdravá a šťastná. Šťastná tam kde je. Ale kde je?
Za pár minút už Henny s kočiarom upaľovala po Newyorských uliciach. Pretĺkala sa davom až konečne zastala pred vysokou budovou s názvom Úrad sociálnych vecí a rodiny. Vyviezla sa výťahom na štvrté poschodie a sebavedome zaklopala na dvere s číslom 361.
,,Ďalej!" Ozval sa lenivý hlas spoza dverí.
,, Nazdar Paula." Povedala Henny len čo vstúpila do dverí.
Paula sa strhla a bleskovo zložila nohy z kancelárskeho stola. ,, Henny aké milé prekvapenie. Nečakala som ťa tu."
,, Kde je?"
Paula nadvihla perfektne upravené obočie. ,,Kde je kto?"
,, Veľmi dobre vieš koho myslím Paula!"
,, Hovoríš o tej mulatke Shayne?"
Henny prikývla.
,, No je so svojou babičkou..." Povedala Paula a ani sa na Henny nepozrela.
,, To mi je známe! Ja len chcem vedieť kde je! Kde si ju odpratala? Dakde na koniec sveta?! Tak ako to robíš vždy! Ale prečo to robíš? Prečo to tým deťom robíš? Prečo to mne robíš?!"
Henny kŕčovito zvierala okraj Paulinho stola, zatiaľ čo Paula na ňu trochu bojazlivo pozerala.
,, No...vážne si nemyslím", ozvala sa po chvíli Paula, ,, že ti to môžem povedať. Ide o veľmi osobné veci a keby som ti to povedala mala...mala by som veľmi vážne problémy. A ty tiež. A bola by som rada keby si necapkala tento stôl. Bol veľmi drahý a tento druh materiálu sa veľmi ťažko čistí takže..."
Henny vybuchla.,, Tak už dosť! Prečo by si mi to nemohla povedať?! Môžeš lenže ty nechceš! Tá tvoja sprostá povaha ti to nedovoľuje! A po tom stole si budem capkať koľko chcem!"
,, Správaš sa ako sopľavé decko."Zachechtala sa Paula. ,, Úplne si sa znížila na úroveň tých deciek."
Henny priskočila k Paule a začala ňou silno triasť. Úplne sa prestala ovládať.
,, Tak...kde....je?!"
,, Nikdy ti to nepoviem."
Henny pustila Paulu a začala sa prehrabovať v dokumentoch, ktoré mala porozhadzované na stole. Hľadala čokoľvek. Čokoľvek, čo by jej napovedalo kde Shayna je. Keď na stole nenašla čo hľadala priskočila k veľkej kartóteke a zúrivo sa v nej hrabala. Otvorila každý šuflík, prehľadala všetko. No nič.
Paula sa na ňu zatiaľ pobavene pozerala a upravovala si rozstrapatené vlasy.
,, No čo? Nič si nenašla?"
Henny na ňu zúrivo zagánila.
,, Nie nič." Precedila pomedzi zuby.
,, Len tak pre moje osobné pobavenie ti poviem kde je. Aby si sa cítila zúfalo, že nič nemôžeš spraviť."
,, No hovor. Počúvam."
Paula zámerne naťahovala čas. Bola spokojná keď videla aká je Henny napätá. Po piatich minútach ju prestala trápiť a konečne prehovorila.
,, Tvoja milá Shayna je prosím pekne v Sudáne. Pristála na letisku El Obeid. Je tam lestečko El obeid a... púšť. A s tou svojou babkou býva niekde tam v púšti. Ešte stále chceš za ňou ísť?"
Cŕn, cŕn. Blaka Higgsa prebral z tvrdého spánku zvuk mobilu. Rukou našmátral mobil a jedným okom pozrel kto volá.
,, Haló?" Ozval sa rozospato.
Prekvapilo ho, keď začul Hennin naliehavý hlas.
,, Blake, Blake! Našla som ju! Viem kde je! Našla som Shaynu! Letíme za ňou do Sudánu!"
Prečo som sa rozhodla že táto kapitola bude o Henny? Chcela som aby ste videli že nesedela len tak na zadku ale že skutočne niečo robila
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.