Jedného dňa sa tri malé kuriatka rozhodli, že nadišiel čas odísť z domu a nájsť si vlastné obydlie. Ako si povedali, tak aj urobili. Ešte v to ráno si pobalili veci, dali mamičke božtek na rozlúčku a vykročili. Kráčali až do poludnia. Potom sa usadili na kraj cesty a zjedli polovičku z toho, čo im mama nabalila. Trošku si zdriemli a šli ďalej. Keď nastal čas večere, prvé kuriatko bolo už veľmi unavené a nechcelo ísť ďalej. "Ale veď sme ešte nikam nedošli! " povedali jeho brat a sestra. "Z čoho si tu len postavíš domček? " Stáli práve neďaleko poľa s čerstva pokoseným obilím. "Postavím si dom zo slamy, " rieklo kuriatko. Zavrelo oči a zaspalo. Keď sa kuriatko zobudilo, slnko už zapadalo a začalo byť chladno. A čo je to tam za chlpatý temný tieň v tom lese? čudovalo sa. Odrazu kuriatko ľutovalo, že nešlo ďalej s ostatnými. Ale predsa sa pustilo do práce, nazbieralo trochu slamy a postavilo si domček. O polnoci niekto zaklopkal na dvere. "Kuriatko, kuriatko, pusť ma dnu, " riekol neznámy hlas. Kuriatku by sa krvi nedorezal, tak sa zľaklo. Teraz už vedelo, kto bol ten tieň - vlk! "Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku, " povedalo kuriatko svojím celkom dospelým hlasom. "Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom! " zavrčal nahnevaný Vlk. "To bude tvoj koniec." A tak sa aj stalo. Nasledujúce ráno sa druhé dve kuriatka vrátili na pole. A čo tam našli? Kôpku slamy a všetky veci ich bračeka boli roztrhané a rozhádzané po poli. Tak sa naľakali, že utekali preč, čo im nohy stačili. Napoludnie boli už obe kuriatka unavené a zastavili sa. Zistili, že stoja na veľmi peknom mieste. Ležala tam kopa dreva, ktorú tu nechal drevorubač. A čo si tak z neho postaviť nádherný drevený dom? "Mne sa nestane to, čo môjmu bratovi, " rieklo druhé kuriatko. Ale v noci, keď hodiny na kostolnej veži odbili dvanástu, niekto zaklopkal na dvere. "Kuriatko, kuriatko, pusť ma dnu, " sladko sa ozval neznámy hlas. "Som opustený a hladný. Nemáš niečo pod zub? " Kuriatku takmer prestalo biť srdce. Teraz už dobre vedelo, čo sa stalo jeho bračekovi. "Vlk! Ty ma veru neoklameš! Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku, " zvolalo. "Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom! " zavrčal zlostný vlk. "To bude tvoj koniec." A tak sa aj stalo. Na ďalšie ráno našlo tretie kuriatko na kúsky polámaný drevený domček a všetok majetok jeho sestry bol vôkol rozfúkaný. Rozbehlo sa preč, ale odrazu mu niečo zišlo na um: Čo sme to len cestou včera so sestrou videli? Tehelňu! Vrátilo sa spať a nakúpilo toľko tehál, aby sa z nich dal postaviť dom. V tú noc sa vlk zasa vydal na lov a zaklopkal na dvere domčeka. "Som priateľ tvojho brata a sestry, " zvolal. "Kuriatko, kuriatko, pusť ma dnu." "Vlk! Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku, " skríklo tretie kuriatko. "Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom! " zavrčal nasrdený vlk. Zhlboka sa nadýchal a húkal a fúkal, čo mu sily stačili. O dom sa oprel taký víchor, že by vyvrátil celý les, ale múry stáli pevne, pretože boli z tehál. Vlk húkal a fúkal zas a znova, ale dom sa ani nepohol, len okná a dvere rinčali. Vlk sa rozzúril, vyskočil na strechu a začal sa súkať dolu komínom. Ale tretie kuriatko myslelo i na toto. Rozložilo poriadny oheň a postavilo naň variť velikánsky hrniec s vodou. A vlk, namiesto toho, aby vyliezol kozubom, skončil v hrnci a uvaril sa. Brucho mu prasklo a z nebo vyskočili brat a sestra malého kuriatka! Vlk ich zhltol celých! Tri kuriatka boli šťastné, že sú zasa spolu.
A v domčeku z tehál si dlho žili spokojne a v bezpečí, až kým nepomreli.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
jin15  29. 11. 2009 22:51
a zasa ?
Napíš svoj komentár