"Bobiho treba presťahovať do izby, " povedal Ondrejko. "Vonku mu odmrznú labky." "Nič mu neomrzne, " povedala mama. "Psisko je chlpaté. má kožuch..." Podvečerom pritiahol mráz a Ondrejko povedal Bobimu : "Nech ma aj zabijú, veď mám hrubé menčestrové nohavice. Ale ja ťa v tejto zime nenechám. Poď schovám Ťa pod posteľ! " „Nemôžem som strážca, viem čo sa patrí. Na dvore musí byť pes! “ „Dobre.“- Povedal Ondrejko. „Urobím náhradného psa a všetko bude v poriadku.“ O chvíľu stali pri búde štyri snehové nôžky . Ne nich snehové psie telo. Na prednej strane snehová hlava a na zadnej chvostík z cencúľa. Oči a ňufák boli z uhlíkov. Potom Ondrejko priviazal snehového psa k búde a povedal Bobimu: „To je naozajstný snehový Bobi. Nech stráži a ty poď pod posteľ. Ale blchy nechaj na dvore.“ Bobi sa od radosti vyváľal v snehu. Striasol blchy a o chvíľu sladko spal pod teplou postielkou Ondrejka. A nikto nevedel, že v tú noc strážil dom Snežný pes Bobi.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
1
pukynka_15
23. 11.novembra 2009 09:17
.... akééé zláááteee ..
Napíš svoj komentár