Kvôli mne si spravil MSN-ko. Potom sme si začali písať tam. Až po dlhšom čase si aj on vypýtal moju fotku.
Niekedy som už myslela na to, že ... my dvaja... keď som sa dozvedela že vzdialenosť medzi nami je asi takých 180 km, zarazilo ma to . Neverím na vzťahy na diaľku. Okrem toho, ešte jedna vec tu bola... on stále ľúbi svoju bývalú, aj keď ho podviedla!
Raz, len tak z ničoho nič zapol webcam, a ja som videla jeho úsmev!!! To ma spravilo šťastnou. Druhýkrát zas vyplazil na mňa jazyk...
V jeden deň, sme si ako inokedy, písali. Trocha sme sa poškriepili. Potom na mňa liezol taký pesimizmus spojený z depkou. On ma povzbudzoval. Napísal, že ma z celého srdca ľúbi, ale nie tak...
Aj tak mi bolo do plaču, tak som sa rozplakala, vzlikala som. Vtedy vstúpila do izby mama, ako vždy sa začala vypytovať, kto, čo, ako a tým všetko pokazila.
Niekedy mi poslal básničku z jeho vlastnej tvorby...
...otvorila som RP. Bolo v nej jeho číslo. Zapísala som si ho. Najpr som ho prazváňala iba clearom, bála som sa, aby som niečo nepokazila. Neskôr som sa mu odvážila poslať prvú sms. Dlhší čas som nepovedala, kto som, ale on to tušil.
Teraz, hocikedy ho prezvoním, hneď mi príde sms-ka. Vždy mi hovorí pekne....
ČO TO BOLO?
29. júna, piatok - v noci vrátila z výletu. Na tento deň padol aj koniec školského roka. Segra sa vrátila skôr domov. Šli sme von. Ona mi začala rozprávať svoje zažitky a tak. Zrazu cez ulicu prešli dvaja chalani. Jeden sa tam premával hore-dole. Vtedy som si ho ešte nevšímala, plne som sa sústredila na sestru.
30. júna, sobota - Rodičia vypadli na stretávku. Už sme si naplánovali, že akonáhle vykročia aj my vypadneme. Totižto boli u nás hody. Šli sme. Segra si sadla na kolotoče. Aj na reťazovku, ktorú obsluhoval spomínaný chalan. Viem presne, čo mal na sebe. Nebol to môj typ- vlasy dlhé, ulízané ale pritom strapaté...
Ale páčilo sa mi na ňom, že každému pomohol "zapásovať sa". So segrou sem sa vybrali na zmrzku. Cestou naspäť sme si sadli na lavičku, ktorá stála pri/pod reťazovkou. My dve sme mali good time.
1. júla, nedeľa - Bolo strašne teplo. Pozrela som von cez balkón a videla som, že tú košeľu čo mal aj deň predtým, má tento raz rozopnutú. To si musím pozrieť!-mysleľa som si. Tak sme so segrou znova šli "hodovať". Letmo som sa pozrela, čo sa skrýva pod košeľou. No, nebolo tam toho veľa, kosť a koža. Asi nepapá príliš veľa. Keď sme odchádzali, ešte raz som sa letmo obzrela tým smerom. Ako keby na rozlúčku. Večer som videla, ako sa s každým lúči, nastupuje do bielho auta, ktoré odfrčalo. Mysleľa som, že ho viac neuvidím.
2. júla, pondelok - Cestou domov som ho znova videla.
3. júla, utorok - Ešte stále tu boli. V tento deň skladali reťazovku.
4. júla, streda - Nie a nie odísť. Ochladilo sa, aj pršalo. Ale na večer sa vyčasilo. Vydela som ho v rôznych situáciach: Kopali si. Bol fakt dobrý. Preliezal plot....
Už bolo tak, že pôjdem von. Lenže musela som sa spýtať mamy- na všetko si musím pýtať povolenie. Bolo chladno, nepustila ma.
5. júla, štvrtok - Zobudila som sa na to, že už tu neboli.
Začala som po ňom trošku pátrať. Bolo to dosť namáhavé, veď som nevedela ani jeho meno. Konečne som sa dozvedela aspoň to, a že má 17.Už ho asi nikdy neuvidím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár