Bol to celoškolský výlet, ale nás maturantov tam bolo už len zopár. Prvý deň sme cestovali. Cesta bola dlhá, ale počas nej sme sa zastavili na pár miestach. Hneď v prvom sme dostali voľno. Prechádzala som sa tam s mojim-teraz už bývalým- triednym. Dorazili sme až večer o siedmej. Dohodli sme sa, že už o 19:30 štartujeme do mesta. No nastal malý problém, ktorý bolo treba riešiť. Kým sa to riešilo, my sme čakali. Ja som sedela a kecala s jedným chalanom, ktorému som sa páčila od 2. triedy na základke, keď zrazu k nám prišiel druhý chalan, ktorý sa zas mne páčil celých 9 rokov, hoci tam mal babu a pýtal sa či je všetko ok (my sme chodili spolu na základku aj na strednú). Vyrazili sme až o 20:00. Cesta do centra travala asi takých 40 minút. Ja som šla s tým chalanom, ktorého som spomínala ako prvého. Nejakí "strašne múdri" vymysleli, že sa stretneme až o jedenástej. Mňa strašne bolela hlava. Po mesta som chodila s tým istým chalanom. Kúpili sme si trdelník, sadli sme si na OSVIETENÚ lavičku a prechádzali sme sa. Ale mali sme more času a už sme nevedeli čo robiť. Tak sme sa vybrali na miesto, kde sme sa mali stretnúť. Ako sme tam dorazili videli sme pár ľudí medzi nimi aj dve naše mladé učky. Odrazu začalo prsať. Oproti bola také kaviareň, kde sa dalo sedieť vonku, tam sme sa schovali. Onedlho prišla čašníčka a jedna učka sa pýta či tu môžeme ostať. Ona že nemôže nám to dovoliť. Tak tá učka išla piť o 22:00 kávu. Ale o 22:30 začali nosiť všetko dnu. Uvideli sme neďaleko také niečo ako stánok. Tak sme sa tam skryli. Bola fajn nálada po každej vyslovenej vete sme sa rehotali. To bol teda dlhý deň!
Mimochodom, na izbe som bola s 3 tretiačkami.
Druhý deň sme chodili po meste. Samé výstavy, galérie atď. Až do piatej. Vtedy sme dostali znovu voľno až do ôsmej. S niekoľkými babami, jedným chalom a tými 2 učkami sme sa vybrali do McDonald´s-u.Čašník- či ako sa volá kto tam obsluhuje- sa pýtal na nápis na mojom tričku. Že čo znamená. Najprv som nevedela ani čo chce. Povedala som že neviem. Keď sme dojedli, odišli sme. Ja som chcela ešte dáky nanuk alebo zmrzku. Sadli sme si do jednej kavierne- vlastne neviem čo to presne bolo, mali tam aj pizzu,dve učky, jeden prvák, dve prváčky a moja spolužička. Pozerám zmrzlinevé poháre... poviem vám, boli pekne drahé! Hovorím si oukej, tak zmrzlinový pohár nebude. No čo už. Tak som si objednala tortu. Priniesli taký dobre veľký tanier s obrovským kusom torty. To bola dobrota! Ale keď som zaplatila za ten kus torty a za 0,33 dcl koly okolo 130 Sk...
Večer sme už boli na izbe. Zrazu sa tam dotrepú 4 tretiačky. Hoci s tými, ktoré so mnou boli na izbe, sú spolužiačky, príliš sa v láske nemajú. Prišli s tým, že jedna .ča, V., ktorá mala v ten deň 18 si chcela dať do chladiacej tašky svoju ružovočkú papierovú tortu. Pre to musela prísť "celá izba". Baba, ktorá mala chladiacu tašku im hovorila, že už nechladí, ale ony napchali tú poondiatu tortu do tašky! Baba tam už mala všetko. Keď zbadali, že tam má tyčinky, zvolala ďalšia .ča, T., že "aha, mrazené tyčinky!". Potom vyšli z izby. Neskôr sa tie tri, bez V. vrátili. Zastali vo dverách a T. povedala: "Prišli sme vás pozrieť, veď vy ste naše spolužiačky a zato vás máme rady." Dve z mojich spolubývajúcich sa s nimi začali baviť, no tretia len počúvala svoje mp3. Baba, ktorá mala tú chladiacu tašku si kúpila taký malý sprchový gél, nejaký krémik a ony si to všetky museli pozrieť, otvoriť, ovonať... vrrrr!Odrazu sa neviem ako, ale naraz všetky tri postavili a vyšli z izby.
Tretí deň sme už cestovali domov. Ešte sme sa zastavili na pár miestach, boli sme na kupku...
Výlet sa mi celkom páčil a možno ešte viac pre to, že bol asi toto leto jediný...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár