Neviem prestať myslieť na to, čo bolo. Prečo na to musím stále spomínať a nedokážem zabudnúť na to, čo bolo?!?
Ako dlho bude ešte trvať, kým sa z kože vypália horúce dotyky a bozky, ktoré tam boli zasiate v období šťastia? A ako dlho bude trvať, kým sa vymažú a zuhoľnatejú spomienky na tieto šťastné chvíle? Nenaplnená a neopätovaná láska sa mstí krutým týraním citov, žmýkaním slzných žliaz a kúsok aj degradáciou osobnosti. Proste.. láska si vie z ľudí spraviť obete.. otrokov.. trosky.. A nenechá ich na pokoji dovtedy, kým sa na "milovanú osobu" nezabudne. Lenže nie vždy to ide ľahko. Niekedy na to človek potrebuje viac času, ako by sa zdalo.
Ja sa snažím zabudnúť už viac ako dva mesiace. A úspech? Malý.. Nedokážem to pochopiť.. Síce.. keď tak nad tým rozmýšľam, ani neviem, či som ho skutočne ľúbila.. Podľa kamarátky áno, inak by som sa z toho vedela spamätať za menej ako mesiac, ako to bolo v predchádzajúcom prípade. Naozaj neviem, prečo som bola taká namotaná, keď sme spolu ani nechodili. No napriek tomu som nedokázala stráviť to, keď sa mi neozval viac ako týždeň a nevedela som, čo s ním je. Cez uslzené oči som sa snažila hľadať príčinu, prečo to robí. A aj tak som nevedela, prečo ma to tak strašne trápi.. Nenachádzala som nijakú iskierku nádeje, ktorá by mi dávala aspon maličký pocit, že to všetko bude v pohode.
Na svet som sa prestala dívať "ružovými okuliarmi" a nasadila som pesimistický režim. Denne sa ma všetci pýtali, čo so mnou je.. Vždy som len kývla rukou so slovami "to bude v pohode".
Raz som už tieto pesimistické myšlienky nevedela udržať, vybehla som večer z domu v tričku (nehľadiac na to, že bolo len niečo nad 10° C) a hnala som sa rýchlym krokom nevediac kam. Preliezla som malý múrik a bežala som cez koľajnice. Keď som zastavila pred bránou cintorína, o pár sekúnd som počula, ako sa rúti po koľajniciach vlak. Otupene som pozerala na prechádzajúci vlak a nejak som si uvedomila, že ak by som sa napríklad potkla, mohlo byť po mne.. Rozbehla som sa na cintorín, sadla som si na lavičku, v mysli sa mi premietali okamihy, ktoré som tu s ním strávila a plakala som.. *Do pekla aj so spomienkami", opakovala som v duchu.. Lenže to nepomáhalo..
A ešte k tomu som mala pocit, že nikomu na mne nezáleží a každému som ľahostajná. Vlastne mám ten pocit stále, ale s tým rozdielom, že už sa mi tie spomienky a pesimizmus darí držať na uzde. Po tých troch mesiacoch trápenia.. čo už.. Možno mi ešte istú chvíľu bude trvať, kým sa "spamätám" z tohto sklamania..
Blog
Komentuj
32 komentov k blogu
1
elizabethskellington
31. 1.januára 2010 11:05
my sme fakt nejak prepojené mne sa stolo niečo dosť podobné a stále to nemôžem dostať z hlavy
3
fakt, ale v mojom prípade to bol a stále je Tomáš
k tomuto sa hodí 30 STM - The Kill
k tomuto sa hodí 30 STM - The Kill
4
no, v mojom prípade to ešte tiež stále pretrváva.. hlavne keď si čítam nejaké tie moje "zápisky", keď som bola s ním.. asi to vyhodím niekam preč..
jeá, tú pesničku mám strašne rada
jeá, tú pesničku mám strašne rada
5
no ja mám v compe denník a je tam zapísané každé naše stretnutie a nejako to nechcem vymazať
a ešte jedna pieseň je fajn Marilyn Manson - Heart-Shaped Glasses
a ešte jedna pieseň je fajn Marilyn Manson - Heart-Shaped Glasses
6
hej, ja tam mám každý jeden deň a možno aj sms, ktoré sme si písali.. ale ked tak na to pozerám, tak to určite nevyhodím, lebo je to ešte aj pokvapkané mojou krvou.. to by bola veľká strata
aano, ano alebo od CoF - A Gothic Romance a Swansong for a Raven.. juj
aano, ano alebo od CoF - A Gothic Romance a Swansong for a Raven.. juj
7
musíme to brať ako súčasť nášho života tým, že to vymažeme alebo spálime sa nič nezmení, jednoducho sa to už stalo a my môžeme akurát tak žiť ďalej
8
préésne tak.. zostanú nám na to aspon nejaké tie spomienky.. ale tak hádam všetko časom prejde...
9
no mne celkom pekné spomienky na večerné prechádzky i keď som ho nedonútila aby so mnou išiel na cintorí alebo keď mi skoro zaspal v mojom objatí tak to bolo krásne
10
no ja som toho "môjho" ani nemusela nútiť na cintorín a hneď šiel.. strašne krásne tam bolo.. stále sme sa doťahovali, robili si zle, šteklili sme sa.. sweet memories
neviem, čo majú niektorí proti prechádzkam na cinotríne tam je to úplne pekné
neviem, čo majú niektorí proti prechádzkam na cinotríne tam je to úplne pekné
11
no Tomáško sa asi bojí tam chodiť raz skoro dostal infarkt keď cez cestu prebehla kuna a najlepšie na tom bolo, že som ho chodila aj odprevadiť domov sila že?
12
to sa až tak strašne bojí? malinkýý ja keď som chodila s Dankom von, tak som sa tuším ničoho nebála len jeho, kedy ma zas štuchne alebo ma poťahá za vlasy
13
no asi hej už sa ho nemôžem opýtať lebo sa spolu nebavíme, ale on mal asi viac strach z historiek čo som mu rozprávala
14
prečo sa spolu nebavíte?..
to aj Dani zvykol rozprávať, keď som s ním bola.. také tie strašidelné historky.. ale robil to len pre svoj úžitok.. niekedy som sa bála čo znamenalo, že som ho viac objala a tak.. hnusoba jedna pekná
to aj Dani zvykol rozprávať, keď som s ním bola.. také tie strašidelné historky.. ale robil to len pre svoj úžitok.. niekedy som sa bála čo znamenalo, že som ho viac objala a tak.. hnusoba jedna pekná
15
hm asi sa urazil na mňa lebo som bola moc drzá teda dosť som bola,a le nemám rada keď mi robí nervy
ale tak nechám ho napokoji nech si hľadá tie úžasné krásky :p
ale tak nechám ho napokoji nech si hľadá tie úžasné krásky :p
16
urazil? božemoj.. typický chlap a tak čo narobíš.. hádam nájde nejakú rozumnú a možno sa k tebe aj vráti
17
no vieš on je z Čadce tak ho treba brať s rezervou :p a ja som s ním nechodila
18
ahaa.. takže je to tuším dosť podobné, ako to bolo v mojom prípade..
20
hej hej, lebo on tiež nebol z toho mesta, odkial som bola ja.. a tiež sme spolu nechodili..
21
no lenže Tomáško teraz býva v Dlhom Poli asi nejak 3 roky :p
23
tak to neviem ale mám blbý pocit keď ho stretávam v bude a tak :p
Napíš svoj komentár