Pri zelenom zábradlí v smiechu hľadeli sme do očí
Dnes nevedomosť krásy okamžiku a chvíľa pri ňom ma zotročí

Na vankúšoch ležali, naťahovali sa kto je múdrejší
Dnes miesto miľúbené, nevadili by mi ani tričká na stenách plné vší

Prekračujúc prah domu už smiechom malého dievčatka trochu obmedzení sme
Dnes ho v srdci nosím, čítať rozprávky, spievať tancovať s ním chcem. Veď to nehasme

Červená ruža, básne, perníkové srdcia, drôty či farebné listy v knihách
Dnes jeseň do rúk hádže mi listy, nechcem ich. Chcem tie čo ukryli sa na stranách

 Báseň
Komentuj
 fotka
maxsix  16. 11. 2014 17:37
Pekné metafory, zaujímavá myšlineka. Bola by to pekná báseň, keby sa tak nasilu nerýmovala
 fotka
misterio  23. 11. 2014 16:35
je to celkom interné
 fotka
misterio  23. 11. 2014 16:36
@MaxSix je to celkom interné
Napíš svoj komentár