Nehráš sa so mnou,plačem.
Máš ma pevne zovretú vo svojich dlaniach,snažím sa vymaniť z tvojich rúk.
Nedovolíš mi to,znovu plačem a som hysterická.
Nadávaš mi,ticho počúvam a kladiem si otázku prečo.
Lichotíš mi,neverím ti,lebo si ma chceš znova obmotať okolo prsta.
Máš ma tam,kde si ma mať chcel.
Nekladiem odpor a snažím si vychutnávať chvíle s tebou.
Opustíš ma na pár dní,čakám ťa na prahu svojho domu.
Čo robíš,je tajomstvom,dôvera je u mňa jasná,žiarlivosť neprípustná.
A tak len hojdajúc sa na kresle ako šťastný blázonko mám plnú hlavu teba,zatiaľ čo ty blúdiš ulicami s osobami neznámymi.
Potom zasa prídeš a zmeníš mi šatôčky,otočíš tvár.Zasa sa ti zachcelo s bábikou hrať.
Lenže bábiky sú krehké,ale ty ako muž,to vedieť nemôžeš.
Už nechcem byť bábika,ktorá sa podmaní.Už som rebel,ktorý sa ti postaví.
No v čase,keď som slobodná a nezávislá...Opäť chcem byť bábikou v tvojich rukách...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
narazuvzdornaa
24. 4.apríla 2010 19:26
Prvé dve vety
Napíš svoj komentár