Odchádzam domov,
moje srdce tam bolo celý čas.
Po ceste stromov,
ma vedie láska a viera v nás.

Len ja a ty,
budeme cudzincami známymi.
Spomienkami zarytí,
ako sme spolu chvíle trávili.

Ty a ja,
sme po večeroch váľali sa po tráve.
Šťastie opája,
naše duše mierne váhavé.

Prichádzam domov,
kde po dobe večnej opäť cítim tvoje pery.
Za zvuku hromov,
sme sa stali obeťami nehy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár