pozoroval hviezdy,
bol im tvárou v tvár,
avšak celkom triezvy.
Každá chvíľa s ňou prežitá,
mu veľkú silu dodávala,
v jeho srdci vyrytá,
nádej, ktorú mu dňom i nocou brala.
Vedel, že nemôže takto žiť,
no nevedel, ako ďalej,
opakoval si len jedno- "príď",
chcel iba väčšiu nádej.
Nádej, ktorá mala umrieť ako posledná,
ako prvá vypŕchala,
pre neho bola potrebná,
celú dušu mu vysala.
Možno príde deň,
a vráti sa konečne,
možno to bude len sen,
ktorý sníva večne...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
udy1
4. 8.augusta 2009 16:08
nádej nikdy nezomrie inak ako posledná .
Napíš svoj komentár