Pamätáš na časy, keď sme boli ešte malé deti? Občas chcem tie časy späť. Zaviažeš mi oči čiernou šatkou, trikrát ma zakrútiš a ja ťa budem musieť nájsť a chytiť.
Možno je to zlý nápad, možno. A možno sa hráme na príliš veľkých. Dospelých. Lenže ešte nimi nie sme, a preto si chcem vychutnávať detstvo. Ešte pár momentov, pár krásnych detských chvíľ. Nezabúdaj, že už máme primálo času. Dospelosť si užijeme, ale detstvo už nie.
Chcem ťa presvedčiť. Poďme sa hrať. Môžeme hrať skrývačky. Ja sa skryjem a ty budeš počítať. Budeš počítať do desať a budeš ma hneď vidieť, pretože sa skryjem za strom tak úzky, že ma nájdeš hneď. Ale ty ma aj tak budeš hľadať na iných miestach.Ako pred rokmi.
A keď ma nájdeš, zvalíš ma do trávy, lenže na miesto toho, že ma budeš ťahať za vlasy, pobozkáš ma. A môžeme to robiť hodiny. Nebudeme dospelými, ale ani deťmi, pretože sme niekde uprostred.
A potom vstaneme špinaví a budeme sa otrepávať. A povieš mi, že som čistá aj keď nebudem. A ja urobím to isté. Znova si budeme robiť naprieky. A ani jednému z nás to nebude prekážať. Ukradneš mi lízanku, ktorú si vytiahnem z vrecka a dvihneš ruku, aby som ju nedostala. Ja budem len naoko zúfalo podskakovať , ale ty mi ju dáš do ruky a pobozkáš na líčko.
Veľa sa toho zmenilo, ale ešte stále sme pravdu povediac deti. Tak sa poďme hrať...
toto je krasne... take to detske "hrat sa" mame este stale v krvi, len to hranie je casto uz o nieco dospelejsie ako si to opisala
A este ma napadol jeden citat, ktory je zamerany na muzov, a je materialisticky, ale myslim ze sa hodi: Muzi ostanu vzdy detmi. Len ich hracky su cim dalej tym drahsie...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
(myslím to vážne žiadna irónia . len obdiv )