Smrť je len začiatok

Cítim, že moja svieca dohára. Plamienok sa čoraz viac zmenšuje, aj vosku je málo. Prečo mám takú chuť do života? Dokázala by som čokoľvek, ale mám na to málo času. Vychutnávam si každú sekundu v tichu večerných ulíc sprevádzaná svitom mesiaca. Je neskoro. Nastal čas.

Nestihla som sa rozlúčiť.
Nestihla som dať svoje posledné zbohom.
Nestihla som dať posledný bozk milovaným osobám.

Sanitka prichádza a oživuje ma, no ja nereagujem.
Zo sviece už ostal iba pomaly tlejúci knôtik, ktorý každú chvíľu vyhasne.

Posledné pokusy o vzkriesenie. Elektrošoky. Bez úspechu.
Moja svieca života práve vyhasla.

Následne lekár konštatuje smrť. Prikrývajú mi tvár plachtou. Prvé informácie o smrti vyvolávajú rozruch.

Rodičia vzlykajú v objatí.
Priatelia neveria vlastným ušiam.
Moja láska si schováva ruky do dlaní.

Vnímam každú jednu slzu vyronenú pre mňa. Cítim teplo, ktoré mi prechádza po tele.
Prach si, na prach sa obrátiš. Môj popol sa rozsypáva z výšin a cítim voľnosť ako nikdy ...

A tak sa začína moja nová púť.
Očakávanie na blízkych, ktorí za mnou určite raz prídu, ale teraz na nich iba dávam pozor a odvraciam všetko zlé, čo smeruje k nim. A niekedy ich aj pohladím alebo pobozkám a vtedy sa otočia alebo sa chytia za líce. Milujem ich. Smútia za mnou, ale nemusia. Chcem, aby žili ďalej s úsmevom na tvárach, lebo tak to má byť. Smrť je len začiatok, pretože viem, že raz sa stretneme a budeme spolu už NAVŽDY.



• VENOVANÉ TÝM, KTORÍ SA NESTIHLI ROZLÚČIŤ SO SVOJIMI ZOSNULÝMI MILOVANÝMI •

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu