Štetka alebo iba obeť osudu?

III.časť

- Prosím? Nechápem, ako ste to mysleli.
- Tak, Charlotte. Ako si si už možno všimla, som bohatý muž. Myslíš, že by som si zaplatil nejakej lacnej slečne za to, aby sa so mnou vyspala? To obvykle nie je môj štýl.
- Ale o čo ide?
- Tak ja ti to teda poviem. Vlastním firmu. Takú, do ktorej by som ťa mohol dostať.
- Aká je to firma?
- V skutočnosti by to nebola práca ako každá iná. Mám modelingovú agentúru.
- To znamená čo?
- To znamená, že vyhľadávam dievčatá, krásne dievčatá, ktoré by mohli pracovať ako fotomodelky, po prípade modelky, ktoré by chodili po predvádzacích mólach.
- To je príliš jednoduché. Viete, celé toto. Ako z amerického filmu. Obyčajnú chuderu si zastaví nejaký boháč, ktorý s ňou chce pracovať. Veď to je smiešne.
- Uveríš mi, ak ti prinesiem zmluvu?
- Lenže ja nechcem robiť modelku. Nikdy ma to nelákalo. Nebudem vyzerať vychudnuto, len aby som mala kariéru.
- A čo chceš teda robiť? Prostitútku do konca života? Vieš ako by si si zarobila?
- Ďakujem vám za vašu ponuku a aj za váš čas, ale ako ste povedali...Som prostitútka, štetka...A zo štetky sa jednoducho nemôže stať modelka...
- Ako myslíš, mám ťa hodiť domov? Tých 500 eur som ti sľúbil, tu sú.- a podal jej ich Charlotte
- Ja som si nesplnila úlohu, neodpracovala som si ich. Nevezmem si ich.
- Nuž, ako myslíš, ale toto si vezmi.- a strčil jej zmluvu s jeho vizitkou do rúk.
- Ďakujem, dovidenia.
- Za málo, porozmýšľaj o tom. A zajtra mi zavolaj. Ahoj.

Charlotte si zavolala taxík a pozrela sa na vizitku. Stálo tam, Mathieu Derrival; DÉCOUVERT MODEL AGENCE; 008/ 713 281. Celou cestou uvažovala nad tým mužom, ani sa jej osobne nepredstavil. Jeho meno sa dozvedela iba podľa vizitky. Bolo francúzske takisto ako tá modelingová agentúra. V hlave jej viselo tisíc otázok a zvonili jej v ušiach jeho slová. " Chceš robiť do konca života prostitútku? Vieš ako by si si zarobila?"

Keď prišla do svojho malého, ťažko nadobudnutého jednoizbového bytu, začala snívať ako by žila, keby tú prácu prijala. Dali by jej oblečenie, mala by stály plat, mohla by si zájsť do spoločnosti, možno aj do inej krajiny a potom ju premohol spánok...

- Cŕŕŕŕŕŕn.- zvonil telefón do Mathieuovej kancelárie.
- Prosím?
- Ste to vy, ten, čo mi ponúkal tú prácu?
- Vedel som, že sa ozveš. Rozhodla si sa?
- Áno, beriem to.
- To som rád. Príď o pol desiatej tam, kde sme sa stretli. Prídem po teba autom.

To BE CONTINUED ...

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu