Svadbou sa začalo PEKLO ! 11

Po raňajkách som si uvedomila,že nemôžem pred problémami utekať večne.Zašla som teda do obchodu a kúpila som Ivete bonboniéru na znak toho,že si naozaj veľmi vážim,že ma prichýlila v núdzi.Keď som jej ju dávala,objala ma a povedala,že priateľky si predsa majú pomáhať.Pobalila som si veci a odišla.Otvorila som dvere,ale byt bol prázdny.Richard doma nebol a bolo to čudné,pretože si vzal dovolenku na týždeň.Nemala som chuť naňho čakať a tak som sa rozhodla,že keď mám voľno,zájdem ku obvodnému aj ku gynekológovi,pretože na prehliadku som nemala čas už pomaly dva roky a k tomu treba naozaj pristupovať zodpovedne.

O tri hodiny som sa vrátila a našla som Richarda sedieť na stoličke.Pozeral len tak na stenu ako blázon.Už aj som mu chcela vynadať,ale prerušil mi plány,keď sa postavil.

- "Musím ti niečo povedať."
- "Aj ja tebe musím niečo povedať."
- "Začneš ty?"
- "Nie,Richard.Máš slovo.Ty si mi povedal,prvý,že mi niečo musíš oznámiť,tak vrav.
- "Tak v prvom rade,Adelka...som sa ti chcel ospravedlniť."
- "A v druhom rade?"
- "No,bol som pri lekárovi."
- "Urobili ti ďalšie vyšetrenia?"
- "Áno,urobili."
- "Nenaťahuj ma,prosím.Nebudem to z teba ťahať ako z chlpatej deky."
- "No,našli mi niečo v hlave.Nádor.On mi doslova tlačí na mozog,no nie je zhubný,ale neviem koľko si ešte požijem.Musíme byť silní."

V tej chvíli som sa zvozila na zem,schovala som si hlavu do dlaní a začala som plakať.Prečo práve on?Prečo práve my?Prečo práve teraz?Prečo?Začala som sa triasť.Prišiel ku mne a objal ma.

- "Čo si mi to chcela povedať,zlatko?"
- "My...my...my budeme mať dieťa."

Pamätám si len,že Riško sa rozplakal a ja som zamdlela.Nemala som prečo žiť a nechcela som ani to dieťa.

NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu