Keď som sa prebrala,uvidela som Riškovu krásnu tvár.Lesklé čierne vlasy a zelené oči,plné pery a vtedy som si pomyslela,že vyzerá taký zdravý a zdatný.Sedel pri mne na posteli a len tak sa na mňa díval.

- "Ak sa ti niečo stane,to dieťa si dám vziať,"zasipela som trasúcim sa hlasom.
- "Čo to hovoríš?!",ten tón som dobre poznala.Obsahoval strach.zlosť a túžbu po tom,aby som si to dieťa nechala.
- "Načo mi je to decko,ak stratím teba?Načo?"
- "Adela!To nie je decko,ale NAŠE dieťatko,ktoré za nič nemôže.Rastie v tebe,cíti,keď nie je niečo v poriadku,ľúbi ťa,a predsa ešte nie je na svete.Chceš ho zabiť?Zabiť naše bábo?"
- "Ale.."
Na viac som sa nezmohla,mal slzy v očiach,a predsa rozprával tak odhodlane.

- "Myslíš,že ja bojovať nebudem?Pôjdem tam,kde ma lekári pošlú.Budem brať lieky,dodržiavať pravidlá,pôjdem aj na operáciu len aby bolo všetko zasa fajn."
- "Ty to dieťa chceš?Myslíš,že budeš mať naňho čas?Myslíš,že to bude ľahké starať sa oňho a zároveň myslieť na to,či vôbec ešte žiješ?
- "Ja ťa vôbec nespoznávam!Ak chceš zabiť naše dieťa,zabíjaš tým mňa.Vieš,že ťa milujem,ale toto by som od teba nečakal.Sklamala si ma."
- "Nie,zlatko.....Ja ťa nechcem stratiť.",znovu som sa rozplakala.

On len prišiel ku mne a objal ma.Bolo to silné objatie,ktoré trvalo možno desať minút.Dával mi toľko sily,toľko odvahy,toľko citu,že som mu už nemohla viac odporovať.Slzy mi pomaly stekali po tvári,no už to neboli slzy smútku,ale slzy šťastia.Zrazu som pomyslela,aké to bude tešiť sa spoločne z vlastného malého bábätka,držať ho v náručí a pritúliť si ho.Netrvalo to dlho,zodvihla som hlavu a pobozkala moju životnú lásku.

- "Riško,milujem ťa a milujem naše dieťa.Nikdy si ho nenechám vziať!"

Usmial sa na mňa,zovrel ma do náručia a začal bozkávať.Mala som pocit,že on nikdy nedovolí,aby nám niekto ukradol naše šťastie.

NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->

 Blog
Komentuj
 fotka
bibla  2. 5. 2010 14:35
 fotka
athelasil  14. 5. 2010 10:21
nadherna cast :´(
 fotka
michellka  4. 7. 2010 20:22
mne je uplne do placu
Napíš svoj komentár