Svadbou sa začalo PEKLO ! 14

Bolo deväť hodín,keď som sa lúčila s manželom v nemocnici.Richard čakal na príjem a ja,ja som len nervózne postávala a žula žuvačku.Kamkoľvek sa pohol,pohla som sa za ním,lebo som ho nechcela pustiť z dohľadu.Chcela som s ním stráviť posledné chvíle predtým,ako pôjde pod skalpel.Videl,že sa bojím, a preto len podišiel ku mne a pohladkal ma po vlasoch.

O 20 minút prišiel lekár.Bol starý,nízky a hrozne nesympatický.Tento má operovať Riška?Preboha,veď ja som skoro zamdlela,keď som ho zbadala.Spytovala som sa samej seba,či nemá náhodou Parkinsona.Ako potom chce držať nôž alebo odsávačku?Keď sa mu začnú triasť ruky,tak zahne niekde vedľa a namiesto toho nádoru mu odstráni mozog.Veď pri ňom Riško dodýcha.Ten doktor mohol mať najmenej 70 rokov.Mal sivé vlasy a fúzy a príšerne sa mi podobal na môjho pradeda Alojza.Po týchto hrozných myšlienkach som si uvedomila,že strašne preháňam.Ale zasa mám na to právo.Som predsa tehotná.A tak som len čakala,kedy k nám príde.

- "Pani Komanická?",no super,aj hlas sa mu triasol.
- "Áno?Počúvam vás."
- "Vášho manžela budeme operovať až v noci.Predsa len v noci nie je taký zhon a na tento prípad potrebujeme zvlášť pokoj."
- "Jasné,rozumiem vám.A kedy ho budem môcť prísť pozrieť?"
- "Pani,uvedomte si,že ten nádor je dosť veľký.Je to pre mňa ťažké,čo vám teraz poviem,ale váš manžel to nemusí prežiť.Vidím,že čakáte dieťatko,takže by ste nám ho mali zveriť do rúk a vy choďte domov odpočívať a verte nám."
- "Pán doktor,ja verím,že môj manžel prežije.Som si tým istá,najmä preto,že budeme mať dieťa,ako ste si už všimli a bolo by to nespravodlivé,keby som porodila sirotu!Dovidenia.",zvrtla som sa na podpätku a pristúpila som k Riškovi.

- "Zlatko,drž sa.Verím ti,ty to zvládneš a my ťa doma budeme s radosťou očakávať."
- "Adelka,dúfam,že to dobre dopadne.Ak nie,tak ti chcem povedať,že si najúžasnejší človek na svete a nikoho som tak nemiloval ako teba a naše očakávané bábätko."
- "Prosím,nehovor tak.Ty ma nemôžeš opustiť.Ľúbim ťa,Riško.",dopovedala som to a začala som roniť slzy.Riško mi ich utrel a objal ma.Jeho objatia som milovala.Vdychovala som jeho vôňu a vychutnávala každý jeho dotyk,potom ma pobozkal a pohladkal mi bruško a rozlúčili sme sa.

Ešte chvíľu som sa na neho dívala ako odchádza a potom som si zavolala taxík,ktorý ma odviezol ku mame.Povzbudila ma,ako to robí celý život a objala ma.Popoludní som prišla domov.Prezliekla som sa,sadla do kresla a zrazu som sa cítila veľmi osamelá.

NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu