Po dosť dlhej otvoril ústa.Pripadalo mi to,akoby zbieral všetky sily na to,čo mi chce povedať a konečne ich zozbieral.

- "Vášmu manželovi sme vyoperovali ten nádor.Bol veľký,ale nebol až v takej tesnej blízkosti ako sme predpokladali,no napriek tomu podľa CT vyšetrenia mal byť oveľa bližšie.Faktom však je,že za tým väčším nádorom bol ešte jeden,ktorý je síce malý,ale časom sa bude zväčšovať.Nebudeme tomu môcť zabrániť,pretože tento sa už odstrániť nebude dať,keďže jeho odstránením by sme poškodili jeho mozog a nastala by okamžitá smrť.Ako sa bude zväčšovať,zníži sa mu priechodnosť ciev a krv sa nebude dobre okysličovať.Prejaví sa to častým odpadávaním,závratmi a v poslednom štádiu nechutenstvom do jedla a zvracaním.Nebude to bežné vracanie,ale doslova a do písmená bude zvracať tekutiny,ktoré sa dostanú z mozgu do tela.Je ťažké odhadnúť mu dĺžku života,ale pri troche šťastia by váš manžel mohol ešte žiť 5 rokov.Prepáčte,je mi to naozaj ľúto."
- "A..a..ale veď nemôžete mu z toho nádoru postupne odrezávať?"
- "Nie,je to nemožné,vykrvácal by.Ten nádor je v takej blízkosti ako by bol k mozgu prirastený.Nedá sa to,pani.Nechcete vodu?Je vám zle?Trasiete sa."
- "Prosím vás,povedzte mi,že je iné riešenie a čo v zahraničí?"
- "Obávam sa,že v zahraničí vám povedia to isté."
- "Ja..ja ..ja to mu nemôžem uveriť.Bože môj,prečo on?My budeme mať dieťa,pán doktor.Ja nechcem prísť o svojho manžela,ja nechcem prísť o polovicu svojho ja.Ja nechcem,aby sa mi zrútil svet.Pán doktor..."

Prebrala som sa o dva dni neskôr.Napichali mi nejaké infúzie na ukľudnenie.Toto všetko som brala ako zlý sen,až kým za mnou neprišiel môj Riško,ktorý mi so smútkom v očiach povedal,že o svojom stave vie a že sa nemám trápiť.Vraj čo sa má stať,to sa stane.Nemôžem stratiť to,čo najviac milujem.Ticho pri mne sedel a hladkal ma po vlasoch.Ja som ho pevne držala za druhú ruku.

- "Riško,kopol ma Riško."
- "Čo?To je prvýkrát,láska moja."povedal mi natešene a chytil mi bruško.Potom sa sklonil a počúval,ako kope.

Po desiatich minútach sa ma spýtal,prečo mu chcem dať jeho meno a ako viem,že to bude chlapček.Ja som mu na to iba smutne povedala.

- "Náš chlapček bude mať meno po svojom najsilnejšom a najúžasnejšom ockovi,ktorého budem navždy milovať."

NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->

 Blog
Komentuj
 fotka
kathussqa  6. 5. 2010 19:56
ďalšiuuu
 fotka
natuska6262  6. 5. 2010 20:00
až mi slzy prišli do očí tato časť sa ti podarila ,ale vlastne aj celý tento príbeh ..som veľmi zvedavá ako to skončí ....
 fotka
bibla  7. 5. 2010 13:00
až som sa bála si túto časť prečítať,ale veľmi pekná
 fotka
athelasil  14. 5. 2010 10:56
nadherne...placem...
Napíš svoj komentár