- "Ale miláčik,čo sa bojíš,takých ešte bude viac.",odpovedal mi tak odhodlane,akoby bol jeho zdravotný stav úplne v poriadku.
- "Ozaj,nemáš ísť k tomu liečiteľovi?"
- "Už som tam bol."
- "To akože bezo mňa?"
- "Ale Adelka,nemôžeme tam ťahať Riška a sama vieš,že pri nás dvoch sa má najlepšie."
- "Ja viem,že má.Každé dieťa sa má pri svojich rodičoch,ale každé dieťa nemá smrteľne chorého otca."
- "Vieš,čo?Láskavo ma nepochovávaj."
- "Ja ťa nepochovávam,ja iba myslím.Prečo musím byť jediný realista v tejto rodine?"
- "Nie,ty nie si realista.Ty si už pesimistka,ktorý ma vidí dva metre pod zemou a rozmýšľa,že čo bude,keď tu už nebudem.Ale vieš čo?Ja sa cítim dobre a nepozerám,čo bude v ďalekej budúcnosti.Pre mňa ste vy dvaja s Riškom môj život a veľmi chcem s vami byť,tak mi nedávaj pár rokov života."
- "Ale lekári ti dávali pár rokov života!"
- "Fajn!Tak idem skapať hneď,ak chceš.Aspoň ti naplním tie tvoje plány,čo bude ak..."
- "Prestaň,Riško!"
- "Idem preč.A nevrieskaj,zobudíš malého."
- "Kam ideš?"
Odpoveď som sa už nedozvedela a to pre jedinú vec.Buchol mi dvermi pred nosom a mal pravdu.Neteším sa z toho,že tu je,ale stále ho komandujem a upozorňujem čo smie a čo nie.Možno preto som taká,že sa bojím,že ma tu nechá samú.V každom prípade ho veľmi milujem a nikdy ho nechcem stratiť.Dúfam,že sa skoro vráti,lebo neznesiem pocit,keď sme pohádaní.
NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bibla
20. 5.mája 2010 18:07
oj prečo sa hádajú?
2
ách jáj ,dúfam ,že sa mu nič nestane ,keď išiel preč taký nahnevaný ...ale myslím ,že chápem Adelku ,bojí sa ,že ho navždy stratí ,ale vôbec ho nepochováva ,to je nezmysel ...
Napíš svoj komentár