- "Prosím vás,nenapínajte ma a hneď mi to povedzte.Čo sa stalo?"vysúkala som zo seba ťažko,pretože v hrdle som mala jednu obrovskú hrču,ktorá nechcela ustúpiť.
- "Vášho manžela na pár dní pustíme.Zobudil sa ako nový človek.Urobili sme mu vyšetrenia a zdá sa,že všetko je v poriadku.Môžete si po neho prísť okolo tretej poobede."
- "D.d.dobre ďakujem vám.Dopočutia."hrča zmizla a ja som bola taká ľahká,taká šťastná,plná života a energie.
O druhej som už stepovala v chodbe.Nevedela som sa dočkať,kedy pôjdeme do nášho spoločného bytu spolu.Už mi bola dlhá chvíľa,a preto som vyšla z domu.Kráčala som ulicou a nemyslela na nič iné,len na neho.Na jeho úsmev,na jeho slová,na všetko,čo je s ním spojené.
Vyšla som na druhé poschodie nemocnice a uvidela som ho.Vyplňoval nejaké papiere,iste niečo,čo súviselo s prepustením.Keď ma zbadal,vyčaril svoj zvodný úsmev,prikročil ku mne a venoval mi vášnivý a nekonečne dlhý bozk.Vôbec neprihliadal na to,že okolo nás sa pohybovali sestričky,lekári a pacienti.Napriek všetkým tým ľuďom sme tu boli len my.Len my a náš spoločný život bol dôležitý.Preto som ho tak zbožňovala.Pre neho neexistovala žiadna iná ženská,ktorá by mu opantala hlavu,aj keď sa okolo neho točilo tucet žien.Neexistovala pre neho iná aktivita,ak mi raz sľúbil,že niekam pôjdeme.Nikdy nemeškal,aj keď ja som meškala vždy.
-"Prepáč,že som ťa tak vystrašil,láska." prerušil ma z ustavičného rozmýšľania o tom,akého mám ideálneho manžela.
- "To nevadí,hlavná vec,že si v poriadku.Ľúbim ťa."
- "Aj ja teba.Veľmi,ale pokazil som nám svadbu."
- "Máme ešte svadobnú cestu."
- "Hej a hneď zajtra odlietame na Kubu,zlato.A mimochodom,svadobnú noc si nechala kde?"
- "Prosím?To snáď nemyslíš vážne.Iba pred chvíľou sme sa vrátili z nemocnice!"
- "No a?Dovolenka s tebou v hotelovej izbe mi prospeje."zaškeril sa na mňa a pobozkal mi krk.A ja som nemala inú možnosť,len vzdať tento vopred prehratý boj.
NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bibla
22. 4.apríla 2010 19:55
super takže..zajtra?
Napíš svoj komentár