keď si preč,
chýbaš mi,
zo samoty ma lieč.
Veď konečne príď,
nemôžem sa dočkať,
na nástupišti stojím,
na vlak môžem počkať.
Ale čo keď nikdy nepríde,
neostane mi nič, len sa zrútiť,
necháš ma samú,
ja v kúte budem smútiť.
S očami plnými sĺz,
nenechávaj ma hľadieť,
bol si to ty, kto ma objal,
keď som bola na dne.
No stále si všetko vyčítam,
lenže teraz ťa tu niet,
už nikdy nebudem odporná,
chcem všetko pekné späť.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len dočkaj trochu času .