Prekvapilo ju, že tam je tak strašná tma. Tma akú pár kilometrov od civilizácie tak bežne nevidíte. Žiadne svetlá vzdialených domov, lampy, autá, nič. Len treskúca zima a vrzgot prvého snehu pod nohami.
Nebála sa, že ho stratí z dosahu, išla za jeho teplom. V strede ničoho, stratení. Zastali a pozerali na hviezdy. Chvíle, keď viac netreba. Žiadne slová.
Nebola to patetická klišé romantická scéna ako vystrihnutá z filmu.
V skutočnosti tam nebolo skoro nič vidno, v strede opusteného poľa, odmŕzali jej prsty na nohách a rukách a pery sa jej jemne triasli od chladu. On počasie tiež neodhadol najlepšie a tak tam stál v tej bunde a tváril sa že je ok. Potichu smrkal nosom a myšlienky mu zamŕzali. Chcela vedieť ako a či vôbec dostanú domov. V tejto zime vonku v noci sa dá reálne aj zomrieť. Bál sa, či neprechladne a či to neprehnal s tými svojimi šialenými nápadmi.
Prišiel k nej bližšie aby videl výraz na jej tvári. Usmieval sa a oči sa jej leskli.
Usmiala sa ešte viac. „Od zimy.“ Precedila cez drkotajúce zuby. Musela byť ľadová.
„Chcel som ti len ukázať, že nie si stratená. Nie si sama stratená. Som tu stratený s tebou.“
Za každou vetou nasledovala dlhšia pauza aby sa nadýchol ľadového vzduchu a zastavil drkotanie.
Chytil ju za ruky a priložil svoje pery na tie jej. Ona necítila nič, len jeho horúci dych. Pery mala úplne zmrznuté. Ale bola šťastná. V krásny jarný večer by mala šaty a kabát, červenala by sa a on by jej odhrnul veľké kučery z tváre. A teraz zababušená vo vetrovke, vlasy pod veľkou čapicou a ona ani necítila jeho pery, o ktorých toľko snívala.
Rozbehli sa cez pole naspäť k stromom. On schytil oba bicykle a vysadil ju na svoj a druhý tlačil druhou rukou popri sebe. Netušil ako prídu domov. Ako bude vládať. Štípal ho mráz a bolelo ho celé telo. Poháňal ho však akýsi absurdný pocit, že sa o ňu musí postarať a chrániť, adrenalín, z toho že to spravil. Že vyslovil tie slová. Jej. Patrili len jej. Tá časť s bozkávaním bola už malina popritom.
To dievča musel zaniesť domov. Chce sa o ňu starať. Prečo to doteraz necítil a nevidel. Mal dokonca pocit, že mrzne aj za ňu. Bol šťastný.
Myslela, že jej zadok primrzne k tej železnej tyči. Konečne zastal pred ich domom. Zliezla z bicykla a chytila svoj. Sladko sa na neho cez zamrznuté pery usmiala.
„Uvidíme sa zajtra.“
„Áno.“ Prikývol. Snažil sa vyčariť úsmev ale netušil, ako komicky pri tom vyzeral. Zbehla dnu, oprela bicykel do dvora a vbehla rýchlo dnu. On nasadol a uháňal o dve ulice ďalej, domov.

Ležala v posteli a premietala si zamrznuté spomienky.
Ležal v posteli a zaspal hneď ako do nej skočil.



Pretože jeden z najlepších pocitov je, keď zistíte, že osoba, do ktorej ste tajne zamilovaní, cíti to isté k Vám. Celý ten čas.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
daydreamaway  22. 12. 2012 15:40


strašne sa mi to páči
Napíš svoj komentár