Všetky noci začínajú splývať dokopy. V uzavretom priestore naháňam svoje nočné mory.



„Zbožňujem ťa a aj tvoje jemné citlivé telo...“



„Mala by si si dávať pozor na to, čo si želáš.“ Usmial sa. V tej chvíli nemohol tušiť, ako bol blízko. Napravila som si šaty a kráčala preč. Brala som to ako zbohom, ahoj, dovidenia. Neotočila som sa. Lampy slabo svietili, bola jasná noc. Vedela som, že za mnou pôjde. Počula som kroky.
„Nechoď...“ schytil ma za ruku, ale odmietla som vyjednávať, pozerať sa na neho. Násilím ma otočil a chytil do dlaní, moju tvár.
„Nemôžem, pochop to... Nemôžem...“ hlesla som slabším hlasom, než som predpokladala. Nasucho som prehltla. Stále na mňa upieral svoje oči. „Zostaň... Toto je všetko čo máme... Len dnešnú noc. Buď moja. Prosím.“ Pobozkal ma. „Buď moja...“ jeho hlas ma miatol. Každá kvapka testosterónu, pohľad na jeho telo, jemný úsmev na perách. Život v jeho očiach. Mal niečo, čomu som nemohla odolávať. Nevládala som s tým bojovať.
Jemnosť jeho bozkov striedala vášeň dotykov. Pritláčal ma hlbšie do perín, až som nemala kam ujsť. Sledovala som ako zamkol dvere. Na dvakrát.



Pretože, niekedy to proste nestačí.
Všetky noci splývajú.
Naše želania sa plnia.
A ani tak to nestačí...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
bludiacisvetom  26. 7. 2012 10:30
nezabudla si



ale zato ja som sa nevedela prinutit.. daj mi ešte dva dni a bude to
2 
fotka
sneziteraz  26. 7. 2012 20:13
neviem ako sa robí smajlík s palcom hore ale predstav si ho
Napíš svoj komentár