Uviazli sme tu, v bunkách medzi svetmi.
Otázky sa stávajú odpoveďami.
Tajomstvá strácajú zmysel a rany sa zacelujú rýchlejšie.
Než sme zvyknutí.
Spomienky na lásky, čo nám chýbajú.
Čo nám utiekli, opustili sme, nedali im šancu.
Chýbajú. Všetko je náhlivé.
Dôležité a impulzívne.
Ako keď som mala sedemnásť.
Spievali mi pod oknom, cestovali kilometre.
Písali básne, prenasledovali po uliciach.
Kreslili obrazy, šepkali lásku do vetra.
Alebo nerobili vôbec nič. Len ticho pozorovali.
Ten svet, tak vzdialený.
Životy úplne odlišné od súčasných.
A pri tom sú to naše vlastné.
Uložené v bunkách medzi svetmi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
23. 11.novembra 2011 00:07
akoby si mi z duše písala
Napíš svoj komentár