Zo začiatku som bol na výške vydesený, pretože ísť z shit-nej strednej na pomerne náročnú technickú školu bol dosť veľký skok. Musel som vynaložiť veľa úsilia, aby som dobral gymnaziálnu matiku a fyziku a ešte držal krok so spolužiakmi na výške. O tom, že to nebolo jednoduché svedčí aj fakt, že po prvom semestri odpadla polovica študentov.
Pomaly som sa začal oťukávať a spoznávať so spolužiakmi. Veľmi som si obľúbil Zuzu. Zuza je úžasná a okrem toho je génius, perfekcionista a idealista. A punkerka. Blízka mi bola na začiatku asi tým, že to v živote nemala nikdy ľahké. Jej detstvo a pubertu poznačilo komplikované rodinné prostredie, podobne ako to bolo u mňa. Jej rodičia sa rozviedli, otec sa oženil druhý krát. S novou manželkou mal dve deti. Keď manželku ktosi odstránil z povrchu zemského, otcovi preplo a začal s deťmi žiť ako polovičný bezdomovec. Odmietal pracovať, dokonca odmietal akúkoľvek pomoc zo strany štátu. To, že na ňu neplatil výživné ju ani tak netrápilo, ako osud jej nevlastných sestier. Dokonca krivo svedčila na súde proti sebe, len aby otec nešiel do väzenia, pretože by sa o malé sestry nemal kto starať. S matkou nemala najlepší vzťah a s matkinym priateľom už tobôž nie.
Bola nešťastná vo vzťahoch. Striedala chlapov, pretože pri každom novom zistila, že s ním nie je šťastná. A napriek tomu jej mnoho ľudí závidelo. Jej genialitu. Do prvého ročníka základnej školy prišla s tým, že už vedela čítať, písať a počítať. Naučila sa to sama. Spolužiaci ju za to nenávideli. Nikdy sa nejak neučila a vždy mala samé jednotky, na výške "áčka". Niektorí ľudia na výške (aj ja) jej mali plné zuby, pretože vždy všetko vedela a pritom chlastala ako námorník. Dokázala vypiť ďaleko viac než ja. Pamätám si, že keď veľa prepila, na konci mesiaca si už ani nemala za čo kúpiť jedlo To som ju vždy dotoval ja Keď skončila výšku, dostala ocenenie ako najlepší študent ročníka za celé štúdium. Dnes je úspešná, pracuje vo výskume a vývoji elektrodialytických modulov v zahraničí a lieta po celom svete a školí iných vedcov a firmy ohľadom tém týkajúcich sa týchto membrán. A to má len 26 rokov.
Vždy som na nej obdivoval jej objektivitu a prístup k ľuďom. Či už jednala s bezdomovcom, alebo riaditeľom firmy, jednala s nimi ako s rovnocenným partnerom. Mnoho rokov neskôr, keď sme išli na jednu vedeckú konferenciu, kým čakala na môj príchod vlaku, tak si skrátila čas po svojom. Bezdomovec sa jej spýtal, či nemá cigu. Myslím, že nemala, ale vytiahla z vaku fľašu vína a kým čakala na môj vlak tak pekne s bezdomovcom popíjali vínko Ale to predbieham.
Začali sme sa spoznávať a zbližovať. Rozumeli sme si. Bola nešťastná. Ako som povedal, striedala chlapov, veľa pila a písala básne. Nádherné básne plné smútku, bolesti a nádeje. Zbožňoval som ich. Počúval som ju, jej príbehy. Rozprával som sa s ňou, ale nie tak povrchne ako sme sa to naučili v našich bežných životoch, ale zaujímal som sa o ňu, o jej pocity, názory, túžby a priania. Užili sme si aj veľa srandy občas aj flirtovanie.
Od jej frajera som si požičal španielku (v tom čase som mal len dve elektrické gitary, aj to doma), aby som jej po večeroch mohol hrávať sladké brečky typu Stairway to heaven, či Nothing else matters Zbožňovala to. Dával som jej to, čoho sa jej nikdy od nikoho nedostalo. Pri jednom z tých flirtovaní sme skončili v posteli. Vtedy chodila s Lubom, ale jej to moc nevadilo. Aj tak s ním nebola šťastná. Mne to vadilo. Ľubo bol cca 100 kg vážiaci amatérsky boxerista a moja životná poistka nemala zas až tak vysoké krytie. Stali sa z nás milenci. Súložili sme spolu stále. Milenecký vzťah sa preklenul do stavu "chodíme spolu".
Taký žiarivý a šťastný úsmev som u nej nikdy predtým nevidel. Vraj nikdy nebola taká šťastná. Aj básne prestala písať. Šťastie trvalo asi pol roka. Ozvalo sa moje nízke sebavedomie. Prestal som to zvládať. Bola vo všetkom lepšia než ja. Ja som sa učil na skúšku skoro týždeň, ona na prednášky ani nechodila, prečítala si dostupnú literatúru jeden až dva krát, dva dni pred skúškou a dala to na plný počet. Vždy. Niekedy sa deň pred skúškou opila a aj tak to dala za A. Vždy mala vo všetkom pravdu. Vo všetkom bola lepšia a mne to sakramentsky vadilo. Začal som sa s ňou porovnávať a ľutovať sa, aký som oproti nej chudák.
Keď prišla nejaká príležitosť, kde by som mohol mať ja pravdu, tak som sa jej chytil a začal sa vždy o svoju pravdu hádať. Snažil som sa byť lepší ako ona. Dokonca ma to tak vyhecovalo, že som nakoniec skončil výšku s červeným diplomom, ale nikdy som nebol lepší. Hádky sa stupňovali. Ona už vo vzťahu toľko nepila, ale keď boli hádky, tak som v tom pridal ja. Pol roka šťastia sa zmenili na dva roky hádok, plaču a utrpenia, kým mi dala definitívne zbohom. Našťastie sme ostali najlepší priatelia a dodnes si pomáhame, keď je treba.
Veľmi veľa som sa od nej a pri nej naučil... niečo, čo som mohol využiť pri iných dievčatách. A čo som aj patrične využil, ale to až nabudúce
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
spisino
13. 8.augusta 2013 14:20
skončil som po dvoch odstavcoch ,ako som predpokladal je to čoraz horšie,nečitam už ,chýba niečo tomu
5
vela sa v písaní venuješ všetkému naokolo a o súložení tam skoro nič nie je. čakala som že to bude mať trochu inú formu, ale aj tak sa to dá čítať
7
@bludiacisvetom ak chces citat o sulozeni, odporucam Lady Fuckingham... ja pisem o tom, ako sa k tomu vobec dostat a vsetko ma svoj cas
8
dik za tip,, nechcem len hovorim, že na základe samotného názvu som čakala že to bude trochu iné
10
bodaj by skapal cely abaffy.
si sa naklikal, ci si fakt tak expresne vyletel na vrch topky, interrupcio?
si sa naklikal, ci si fakt tak expresne vyletel na vrch topky, interrupcio?
12
Napíš svoj komentár