Odvtedy spolu sporadicky súložíme. Ona bola vlastne prvá, s ktorou som podviedol svoju starú. Keďže so mnou nechcela spávať už kopec rokov, tak som pomstu Zuzany svojmu mužovi bral ako celkom rozumný nápad. Prvý krát podviesť svoju ženu, bolo to frustrujúce, ale zároveň veľmi vzrušujúce. Mal som zmiešané pocity. A ten sex bol úžasný. Zuza je v posteli ako šlapka a mne sa to páčilo. Raz dokonca so mnou otehotnela. Išla na potrat, Peter by ju asi zavraždil.
"No čo láskykvet, kedy pôjdeme do akvaparku?", Zuza bola trochu strelená.
"Prosím?"
"Kedy pôjdeme do akvaparku?"
"Akého akvaparku?"
"Veď v Mikuláši."
"A čo by sme akože robili v akvaparku v Mikuláši?", pýtal som sa nechápavo.
"No tancovali odzemok, čo sa asi v akvaparku robí?"
"To nemyslíš vážne..."
"Vezmeš ma do akvaparku a potoooom... pôjdeme na izbu.."
"Na akú izbu?"
"Veď do hotela"
"Ty máš hotel?"
"Nie, ale ty ma tam vezmeš.. a potooom ma pretiahneš, ako nikdy! Kapiš to?", prevrátil som oči.
"Nemôžeš piť na prevádzke. Dostaneš raz za to vyhadzov. Ja ti stále kryť chrbát nebudem"
"Budeš, môj zlatý", sadla si na mňa obkročmo a hlavu mi vtlačila do výstrihu.
"Mňa z teba porazí.", keď chcel mať človek od nej na istý čas pokoj, pomohlo jediné. Nič iné na ňu neplatilo, už som to mal za tie roky dobre overené.
Odtlačil som ju od seba, vstal zo stoličky. Podišiel som k dverám a potichu som ich zamkol. Medzitým si už dávala dole plášť, ja v zápätí nohavice.
O nejakú chvíľu naradostene vybehla z mojej kancelárie. Tomu hovorím motivácia zamestnancov. V ten deň som už nebol schoplný nič urobiť. Nemohol som sa na nič sústrediť. Vlastne, odkedy ma povýšili práca ma nebaví. Keď som bol na prevádzke, bolo to aspoň zaujímavé. Implementácia laboratórnych prototypov do poloprevádzky a odstraňovanie tisícov chýb a dolaďovanie technických detailov. Spolupráce na pilotážach.. asi všade na zemeguli. Služobné cesty, samozrejme niekedy aj s laborantkou Zuzou, hotely, sex, hotely, sex, pilotáže, konferencie.
Teraz sa stretávam s menežérmi, dodrbávam ľudí na prevádzke, som zahrabaný v tonách papierov, zaujatý stratégiami a riadením spoločnosti. Aj keď chodím na služobky, stretávam sa už s úplne iným typom ľudí a akosi ma to nudí.
Jediné, čo ma drží pri živote je môj nepodarený syn Mišo, ktorý sa neunúva ani zdvihnúť telefón a zavolať, a tá moja skurvená dedina, s mojou záhradou, zajačincom a krčmou.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mrsbossy
24. 8.augusta 2014 02:39
nechodim sem uz casto, mna len zaujima , je toto vsetko pravda?
2
@mrsbossy neviem co myslis tym "toto vsetko"
vlastne kazdy jeden blog ktory som tu napisal sa zaklada na pravde. Tie udalosti sa stali, tie postavy existujú so svojimi charakteristickymi crtami a vlastnostami, len je to tak trochu pousporiadané do takých celkov... netvrdim, ze vsetky veci co sa stali, sa stali mne, alebo ze co sa stali inym postavam sa nemohli stat mne.. a podobne..
je to volne pisanie inspirovane realitou
vlastne kazdy jeden blog ktory som tu napisal sa zaklada na pravde. Tie udalosti sa stali, tie postavy existujú so svojimi charakteristickymi crtami a vlastnostami, len je to tak trochu pousporiadané do takých celkov... netvrdim, ze vsetky veci co sa stali, sa stali mne, alebo ze co sa stali inym postavam sa nemohli stat mne.. a podobne..
je to volne pisanie inspirovane realitou
Napíš svoj komentár