"To nemyslíš vážně"
"Recept je prostý: na kilo hoven kilo cukru"
...ozvalo sa z krčmového televízora. Čonkina som videl najmenej 50-krát.
Je sobota, ranné lúče sa opierajú o pohár s čerstvo načapovanou dvanástkou a dávajú jej priťažlivú farbu a lesk. Pre mňa je to momentálne len záchrana po včerajšej opici. Ruka sa mi lepí o špinavý plastový ulepený obrus. Chvejú sa mi prsty na rukách a je mi zle.
"Smutné sú rána opilcov!" povedal som si pre seba..
Starý Bago hľadí zamyslene do diaľky, má prerazený nos. Padol do jarku, keď išiel opitý domov. Je nesmrteľný! Na jeho mieste by už bolo dávno po mne. Šúľam už ani neviem koľkú cigaretu a nervózne pozerám na hodinky, kedy príde autobus. Dúfam, že ním príde Miško. Už dávno nebol doma. Študuje v Bratislave na VŠVU fotografiu. Je to kurevník, a alkoholik, presne ako ja. Ale je šikovný. Presne ako ja. K fotografii som ho priviedol ja, a potom neskôr jeden môj známy, profi fotograf Igor. Veľmi dobrý fotograf.
Už keď bol malý, vyvolávali sme spolu v tmavej komore fotky. Naučil som ho všetko, čo som vedel. Aký film, vývojku a papier použiť, aby dosiahol jemnejšie zrno, alebo naopak zrnitejší výstup. Ako dosiahnuť mäkkšiu, alebo tvrdšiu gradáciu, ako retušovať, ako robiť push/pull proces, ako eliminovať prepaly, alebo podexponované miesta technikou vykrývania pod zväčšovákom.
Dával som mu lekcie kompozície, učil som ho správne merať expozíciu a na tom som puntičkársky trval, učil som ho portrétovať, ako "napózovať" portrétovaného človeka, aby nevyzeral príliš tučný, alebo príliš plochý, a aby bola póza prirodzená, nestrnulá, aby bol portré zároveň dynamický a príťažlivejší, aby človeku z tela "netrčalo" ucho, oko, mihalnice vzdialenejšieho oka pri portréte profilu, aby vlasy "nevyrastali" z brady u dlhovlasých portrétovaných.. Učil som ho, ako portrétovaného "oddeliť" od pozadia, ako vôbec portrétovaného obliecť, aby oblečenie príliš neodťahovalo pozornosť od portrétovaného (nakoľko portrét nie je módna fotografia). Učil som ho, ako používať blesky, difuzery a odrazové dosky, aby "vymodelovali" tvár portrétovaného, a čomu sa má vyvarovať, aby portrétovaný nevyzeral príliš plocho so stratou kresby v tvári (tak, ako je to často nevyhnutné už v spomenutej módnej fotografii). Fotografovali sme spolu krajinu, teperili sme sa na túru s ťažkým statívom a stredoformátovou Mamiyou RZ67, po tme, ešte pred východom slnka. Učil som ho, ako používať farebné filtre v čiernobielej krajinkárskej fotografii, kedy použiť, červený, žltý a zelený filter, prechodové filtre.. Fotili sme zátišia, experimentovali so svetlami... myslím, že som mu dal celkom slušné základy, a potom si ho vzal do parády Igor. Ten mu dal zase školu hlavne z reportážnej, svadobnej fotografie, a fotografie aktov.. a hlavne videl pohľad na vec od profesionála. Na prijímačkách na VŠVU bol najlepší. Potom bol na stážach v Paríži a v Osle. Už dnes je výborný a talentovaný fotograf. Dnes môže dávať školu fotografie on mne. Som naňho veľmi hrdý.
Prichádza autobus, dvíham sa z krčmovej stoličky, s takým istým pocitom, ako keď sa malé dieťa ide pozrieť na Vianoce pod stromček. Vyjdem na terasu krčmy. Autobus zastavil, vychádzajú z neho ľudia. Dvere sa zatvárajú. Dnes Miško zase neprišiel.
"Asi som ho ako malého mal viac tĺcť." pomyslel som si.
Vrátil som sa smutný do krčmy, objednal si ešte jedno veľké pivo s borovičkou.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár